arabský kalendár

arabský kalendár, moslimský kalendár — vychádza z predislamského lunisolárneho kalendára s 12 mesiacmi po 29 a 30 dní, ku ktorým sa občas pripájal trinásty, priestupný mesiac. Roky nemali konkrétne číselné označenie, ale označovali sa podľa dôležitých udalostí (bitky, prírodné katastrofy ap.). Mohamed kalendár zreformoval, ponechal síce pôvodné názvy jednotlivých mesiacov, ale zrušil trinásty mesiac. Arabský kalendár je prísne lunárny na rozdiel od kresťanského gregoriánskeho alebo juliánskeho kalendára, ktoré sú lunisolárne. Neviaže sa na ročné obdobia, zakladá sa na tridsaťročnej perióde (arabský cyklus) alebo na osemročnom období (turecký cyklus). Arabský rok má 12 mesiacov po 29 a 30 dní, je vždy kratší ako slnečný rok (o 10 – 12 dní). Po Mohamedovej smrti pokračovali v reformovaní kalendára prví kalifovia. Založili nový islamský letopočet, ktorého začiatkom sa stal prvý deň novolunia po odchode Mohameda z Mekky do Mediny (podľa gregoriánskeho kalendára 16. júl 622; → hedžra). Moslimský mesačný kalendár je rozšírený najmä v krajinách arabského Východu. V niektorých moslimských krajinách sa rozšírila aj slnečná hedžra, v ktorej je začiatok kalendárneho roka dňom prvej jarnej rovnodennosti. Mesiace arabského kalendára stanovujú nariadenia najvyšších duchovných autorít.