arabskoislamská hudba
arabskoislamská hudba — súhrnný názov arabskej hudby na územiach s islamským náboženstvom, ktorá prekročila rámec arabsky hovoriacich národov. Toto určenie však nie je presné, pretože pod vplyv islamu sa dostali aj nearabské krajiny, ktoré v dôsledku jeho expanzie prijali aj hudobnú kultúru islamu (Berberi, Mauri, Iránci). Pod pojmom arabskoislamská hudba treba rozlišovať: 1. arabskú hudbu, ktorá sa uplatňovala v prvotných formách v islame; 2. kríženie hudobných štýlov a formovanie islamskej hudby; 3. súčasné obdobie.
Arabi si zachovali mnoho prvkov mezopotámskej kultúry. Hudbu pestovali väčšinou ženy; skupinky spievajúcich dievčat sprevádzali domáce obrady i zábavy. Prostredníctvom Perzie, Sýrie a Grécka sa islamská hudba stala univerzálnym umením. Najhlbšie stopy v arabskej hudbe zanechala perzská kultúra, ktorá ovplyvnila nielen hudobnú teóriu, ale aj konštrukciu hudobných nástrojov. Z teoretikov arabskej hudby vynikli al-Kindí, al-Farábí a Ibn Síná (Avicenna). V 17. stor. moderná štvrťtónová stupnica (rub) definitívne ukončila arabsko-perzsko-sýrsky systém zlatého veku islamu. Vzorom sa stali grécke teoretické práce, antická grécka koncepcia modov sa zmiešala s praxou melodických schém islamskej hudby.
Arabská hudobná teória delí oktávu na 24 stupňov, čiže na štvrťtóny. Vnútri tohto rozčlenenia je oktáva rozdelená na 7 dielov. Kmitočty arabských štvrťtónových stupníc a kmitočty štvrťtónov, ktoré vznikajú prostým delením normálnych poltónov na 2 rovnaké intervaly, sú podľa elektroakustického merania rozdielne. Rytmické systémy sa rozvinuli zo štyroch základných modelov (íqá’at) na osem. Hudobné nástroje zahŕňajú bicie nástroje, rapkáče, dychové nástroje, sláčikové nástroje v rôznych obmenách (rebab), lutnu a rôzne brnkacie nástroje (’ud). Z hľadiska časovej organizácie narába arabská hudba s tzv. iqá, t. j. s určitými modelmi (spolu 100 typov).
V dôsledku rastu vzdelanosti a uvedomovania si potreby začleniť sa do svet. kultúry vznikali u vzdelaných predstaviteľov arabského kultúrneho sveta profesionálne hudobné učilištia, na ktorých sa vyučovala európska hudobná kultúra. Pri výchove hráčov v orchestroch a operách sa prejavil výrazný podiel európskych pedagógov a inštrumentalistov. Postupne vyrastali skladateľské osobnosti, ktoré syntézou arabskoislamskej kultúry a európskeho hudobného myslenia začali vytvárať novú tvár arabskoislamskej hudobnej kultúry.