appeasement

appeasement [epízm-; angl.] — politika uzmierovania organizovaná nezávislým sprostredkovateľom; neznamená však kompromisné riešenie sporu, ale ustupovanie požiadavkám protivníka. Najčastejšie sa pojmom appeasement označuje politika francúzskej (É. Daladier) a britskej vlády (A. N. Chamberlain) vo vzťahu k nemeckej zahraničnej politike po nástupe A. Hitlera, ktorej cieľom bolo v situácii ohrozenia demokracie a územnej celistvosti zabezpečenie mieru v Európe i za cenu ústupkov (anšlus Rakúska, Mníchovská dohoda).