Apoštolská stolica

Apoštolská stolica, lat. Apostolica Sedes, aj Svätá stolica, lat. Sancta Sedes — v kánonickom a medzinárodnom práve úrad rímskeho biskupa (t. j. pápeža) ako najvyššieho predstaviteľa a hlavy katolíckej cirkvi a jej reprezentanta v medzinárodných vzťahoch, v širšom význame aj orgánov Rímskej kúrie (najmä Štátneho sekretariátu a Rady pre verejné záležitosti cirkvi). Apoštolská stolica, ktorá je subjektom medzinárodného práva, vystupuje v medzinárodných vzťahoch ako najvyšší reprezentatívny orgán katolíckej cirkvi. Má aktívne a pasívne legačné právo, t. j. vysiela svojich vyslancov (pápežských legátov; → nuncius, → pronuncius, → internuncius) a prijíma vyslancov z jednotlivých štátov, ako aj kontraktačné právo (s vládou určitého štátu môže uzatvárať zmluvy medzinárodnoprávnej povahy, → konkordát).

Pojem Apoštolská stolica je odvodený od katedry (biskupskej stolice ako symbolu duchovnej autority) sv. Petra, hlavy apoštolského zboru a prvého rímskeho biskupa. Súčasné postavenie Apoštolskej stolice ako subjektu medzinárodného práva vyplýva z historického vývoja a z úlohy, ktorú v dejinách zohrávali katolícka cirkev a pápež ako svetský panovník Cirkevného štátu. Pretože po jeho zániku (1870) katolícka cirkev nedisponovala štátnym územím (ako jedným zo základných znakov štátu) a Apoštolská stolica mala diplomatické vzťahy s početnými štátmi, bol na základe Lateránskych dohôd (1929) vytvorený suverénny štát Vatikán ako subjekt medzinárodného práva, ktorého hlavou je pápež (zosobňujúci Apoštolskú stolicu). Napriek tomuto personálnemu spojeniu Vatikánu a Apoštolskej stolice je však potrebné rozlišovať medzi medzinárodnoprávnou subjektivitou štátu Vatikán a Apoštolskej stolice, hoci v praxi sa termíny Apoštolská stolica a Vatikán často zamieňajú.