Apokalypsa

Text hesla

Apokalypsa [gr.] —

1. Zjavenie Jána — posledná kniha Nového zákona, jedno z ranokresťanských diel. Jej autor, ktorý sám seba nazval Jánom, v nej opisuje fantastické videnia, ktoré mal v rokoch 68 – 69 na ostrove Patmos. Skladá sa z 22 kapitol, ktoré majú spolu 404 veršov. Prvá časť obsahuje 7 listov kresťanským cirkvám v Malej Ázii vyzývajúcich k jednote a vytrvalosti vo viere. Druhú časť tvorí 5 videní, proroctiev, týkajúcich sa budúcnosti kresťanstva a sveta: katastrof, vojen s hromadným zabíjaním ľudí, veľkej bitky medzi satanovým a nebeským vojskom, v ktorom satan utrpí definitívnu porážku a nastane koniec pozemských dejín – posledný súd. Potom má nasledovať vzkriesenie a tisícročné Božie kráľovstvo. O Apokalypsu sa opierali viaceré stredoveké a novoveké nábožensko-sociálne hnutia a sekty (→ apokalyptické sekty). Za starozákonnú Apokalypsu sa pokladá Kniha proroka Daniela. V hebrejskej biblickej poexilovej literatúre sú to najmä pseudoepigrafy Enoch a Baruch.

Apokalypsa bola témou výtvarného umenia už v ranom kresťanstve, výrazne obohatila symboliku záp. stredovekej a barokovej kultúry, napr. motívy tróniaceho Krista s písmenami alfa a omega ako Majestas domini, posledného súdu (nástenné maľby v Torcelle, 12. stor.; v kaplnke Arena v Padove od Giotta, zač. 14. stor.; v Santa Maria Novella vo Florencii od A. Orcagnu a Narda di Cione, pol. 14. stor.), Krista s 24 starcami, nebeského Jeruzalemu, siedmich pečatí a siedmich svietnikov, ale najmä Baránka Božieho (Agnus Dei) s prameňom 4 riek (obraz z Gentského oltára od H. a J. van Eyckovcov, 1432), štyroch apokalyptických jazdcov a babylonskej neviestky. V knižnom maliarstve vznikli už pred 8. stor. tri nezávislé cykly ilustrácií (Beatus z Liébany). Okrem jednotlivých udalostí je v ich miniatúrach väčšinou zobrazovaný i Ján, ktorého postava slúži na sprostredkovanie kontaktu medzi divákom a víziou. K najvýznamnejším cyklom s tematikou z Apokalypsy patria aj nástenné maľby na Karlštejne (1357), tapisérie z Angers (1376) a drevorezy od A. Dürera (1498);

2. prenesene apokalypsa — hrôza, pohroma.

Popis ilustrácie

Ilustrácia Nebeský Jeruzalem z rukopisu Beata z Liébany Komentár k Apokalypse, 11. stor., Biblioteca National de España

Popis ilustrácie

Albrecht Dürer: Nebeská žena a sedemhlavý drak, drevorez z cyklu Apokalypsa, 1498, Slovenská národná galéria

Popis ilustrácie

I. A. Joninger: Apokalypsa, rytina, 18. stor., Slovenská národná galéria

Text hesla

Apokalypsa [gr.] —

1. Zjavenie Jána — posledná kniha Nového zákona, jedno z ranokresťanských diel. Jej autor, ktorý sám seba nazval Jánom, v nej opisuje fantastické videnia, ktoré mal v rokoch 68 – 69 na ostrove Patmos. Skladá sa z 22 kapitol, ktoré majú spolu 404 veršov. Prvá časť obsahuje 7 listov kresťanským cirkvám v Malej Ázii vyzývajúcich k jednote a vytrvalosti vo viere. Druhú časť tvorí 5 videní, proroctiev, týkajúcich sa budúcnosti kresťanstva a sveta: katastrof, vojen s hromadným zabíjaním ľudí, veľkej bitky medzi satanovým a nebeským vojskom, v ktorom satan utrpí definitívnu porážku a nastane koniec pozemských dejín – posledný súd. Potom má nasledovať vzkriesenie a tisícročné Božie kráľovstvo. O Apokalypsu sa opierali viaceré stredoveké a novoveké nábožensko-sociálne hnutia a sekty (→ apokalyptické sekty). Za starozákonnú Apokalypsu sa pokladá Kniha proroka Daniela. V hebrejskej biblickej poexilovej literatúre sú to najmä pseudoepigrafy Enoch a Baruch.

Apokalypsa bola témou výtvarného umenia už v ranom kresťanstve, výrazne obohatila symboliku záp. stredovekej a barokovej kultúry, napr. motívy tróniaceho Krista s písmenami alfa a omega ako Majestas domini, posledného súdu (nástenné maľby v Torcelle, 12. stor.; v kaplnke Arena v Padove od Giotta, zač. 14. stor.; v Santa Maria Novella vo Florencii od A. Orcagnu a Narda di Cione, pol. 14. stor.), Krista s 24 starcami, nebeského Jeruzalemu, siedmich pečatí a siedmich svietnikov, ale najmä Baránka Božieho (Agnus Dei) s prameňom 4 riek (obraz z Gentského oltára od H. a J. van Eyckovcov, 1432), štyroch apokalyptických jazdcov a babylonskej neviestky. V knižnom maliarstve vznikli už pred 8. stor. tri nezávislé cykly ilustrácií (Beatus z Liébany). Okrem jednotlivých udalostí je v ich miniatúrach väčšinou zobrazovaný i Ján, ktorého postava slúži na sprostredkovanie kontaktu medzi divákom a víziou. K najvýznamnejším cyklom s tematikou z Apokalypsy patria aj nástenné maľby na Karlštejne (1357), tapisérie z Angers (1376) a drevorezy od A. Dürera (1498);

2. prenesene apokalypsa — hrôza, pohroma.

Zverejnené v auguste 1999.

citácia

Apokalypsa [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2019-11-13]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/apokalypsa