angloindická literatúra

Text hesla

angloindická literatúra — indická literatúra písaná po anglicky. Tvorí jeden celok, hoci jej autori žijú v rozličných častiach indického subkontinentu i v zahraničí. Zobrazujú indickú spoločnosť a na ich prístupe k opisovaným témam badať indické špecifiká. Jej začiatky siahajú do 18. stor. a sú späté s rozšírením anglického školstva a po anglicky písaných novín a časopisov v Indii. Prvé poetické diela vznikali v 19. stor. pod vplyvom romantickej poémy a lyriky (Henry Louis Vivian Derozio, *1809, †1831; Máikel Madhusúdan Datta, *1824, †1873 ), objavili sa pokusy o syntézu domácej a európskej mytológie (Manmohan Ghoš, *1869, †1924). Najznámejším dielom je vlastný, autorský preklad Gítandžali R. Thákura (Nobelova cena 1913) do angličtiny. Významným básnikom 1. pol. 20. stor. bol Haridranath Čattopádhjáj (*1898, †1990). Začiatky prózy sú spojené najmä s hlbokými sociálnymi a ekonomickými zmenami spoločnosti koncom 19. stor. Autorom prvého románu Rádžmohanova žena (Rajmohan’s Wife, 1864) bol B. Čattopádhjáj. Koncom 19. stor. sa objavili aj poviedky. Základ súčasného románu položili M. R. Ánand, R. Ráo a R. K. Nárájan, významným autorom bol aj K. Singh. K najvýznamnejším povojnovým autorkám patria K. Markandaya a Anita Desaiová (Desai, *1937). Postmodernú indickú prózu inšpiroval najmä S. Rushdie, k najmladším predstaviteľom patrí Amitav Ghoš (*1956). V modernisticky zameranej poézii 60. rokov 20. stor. vynikli Purušottama Lál (*1929, †2010) a Kamala Dásová (Dás, *1934, †2009), medzi dramatikmi najmä Nissim Ezekiel (*1924, †2004). Medzi významných autorov 21. stor. patria Džumpa Lahiriová (Lahiri, *1967) a Rohinton Mistry (*1952).

Zverejnené v auguste 1999. Aktualizované 25. januára 2017.

Angloindická literatúra [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2025-02-16 ]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/angloindicka-literatura