Andijevská, Emma

Andijevská (Andijevska), Emma, 19. 3. 1931 Doneck — ukrajinská spisovateľka a maliarka. Jej otec bol po začatí leningradskej blokády (1941) na príkaz sovietskych úradov zastrelený a matka sa s deťmi 1943 odsťahovala do Nemecka. Vyrastala však v rusky a ukrajinsky hovoriacom prostredí, preto sa rozhodla tvoriť v ukrajinskom jazyku. Predstaviteľka modernizmu v ukrajinskej literatúre 2. pol. 20. stor. V jej tvorbe dominujú filozofické, duchovné a mystické témy, napr. v básnických zbierkach Zrodenie idolu (Naroždenňa idola, 1956), Piesne bez textu (Pisni bez tekstu, 1968), Pokušenia sv. Antona (Spokusy svjatoho Antonija, 1985), Architektonické súbory (Architekturni ansambli, 1989), Medziriečie. Sonety (Mežyričča. Sonety, 1998), Vlny (Chvyli, 2002), Mutanti (Mutanty, 2010). Autorka románov a krátkych próz Herostraty (1970), Román o dobrom človekovi (Roman pro dobru ľudynu, 1973), Román o ľudskom predurčení (Roman pro ľudske pryznačenňa, 1989), Rozprávky (Kazky, 2000) a Problém hlavy (Problema holovy, 2000). V maliarstve inklinuje k surrealizmu a impresionizmu (výstavy v New Yorku, Mníchove, Paríži). Členka medzinárodného PEN klubu.