Alverová, Betti

Alverová (Alver), Betti, vlastným menom Elisabet Lepiková, 23. 11. 1906 Jõgeva – 19. 6. 1989 Tartu — estónska poetka a prozaička. Debutovala novelou Úbohý malý (Vaene väike, 1927). Ako poetka sa s ďalšími básnikmi predstavila v zborníku Mágovia (Arbujad, 1938), ktorý vyzdvihoval umenie ako protiváhu rozpadajúcich sa hodnôt v spoločnosti. Jej básnickú tvorbu charakterizuje vzbura proti konvenciám, jej lyrická hrdinka je stelesnením rozpoltenosti, rozdvojenosti duše (napr. vo veršovanom románe Príbeh o bielej vrane, Lugu valgest varesest, 1931). Básnické zbierky: Prach a oheň (Tolm ja tuli, 1936), Spomienky (Mälestused, 1960), Hviezdna hodina (Tähetund, 1966), Vločky života (Eluhelbed, 1971), Nálada (Tuju, 1976), Letiace mesto (Lendav linn, 1979).