Alonso, Dámaso
Alonso, Dámaso, plným menom Dámaso Alonso y Fernández de las Redondas, 22. 10. 1898 Madrid – 25. 1. 1990 tamže — španielsky básnik, literárny vedec, kritik a teoretik. Príslušník Generácie 27. Profesor vo Valencii a v Madride, 1968 – 82 prezident Španielskej kráľovskej akadémie.
Predstaviteľ avantgardnej a tzv. vykorenenej poézie (poesía desarraigada). Uprednostňoval obsahové hľadisko vyjadrujúce úzkosť, dezilúziu, bezmocný hnev, osamelosť moderného človeka a márnosť pominuteľnej ľudskej existencie. Svet vnímal ako chaos a trápenie a prostredníctvom poézie hľadal jeho usporiadanie a zakotvenie. Bohu kládol otázky o zmysle života a ľudskej biede.
Básnické zbierky: Čisté básne, drobné básne mestské (Poemas puros, poemillas de la ciudad, 1921), Vietor a verš (El viento y el verso, 1925), Temná zvesť (Oscura noticia, 1944), Synovia hnevu (Hijos de la ira, 1944), Človek a Boh (Hombre y Dios, 1955), Vybrané básne (Poemas escogidos, 1969). V literárnej kritike sa venoval významným básnickým osobnostiam minulosti i súčasnosti: Góngorov básnický jazyk (La lengua poética de Góngora, 1935), Eseje o španielskej poézii (Ensayos sobre poesía española, 1944), Španielska poézia. Esej o štylistických postupoch a hraniciach (Poesía española: ensayo de métodos y límites estilísticos, 1950), Góngorovské štúdie a eseje (Estudios y ensayos gongorinos, 1955), Góngora a jeho Polifemo (Góngora y el Polifemo, 1960). Nositeľ viacerých ocenení, napr. Cervantesovej ceny (1978).