Alexander III. Veľký

Alexander III. Veľký, Alexander Macedónsky, 356 pred n. l. Pella – 13. 6. 323 pred n. l. Babylon — macedónsky kráľ, tvorca najväčšej starovekej ríše. Syn Filipa II. Macedónskeho a jeho manželky Olympiady, epirskej princeznej. V mladosti dostal najlepšie vzdelanie, vychovával ho Aristoteles. Keď mu 340 pred n. l. otec prvýkrát zveril správu ríše, porazil odbojných Trákov. V bitke pri Chairóneii 338 pred n. l., na ktorej sa zúčastnil spolu s otcom proti spojenému gréckemu vojsku, velil ľavému krídlu s jazdou a rozhodol o víťazstve v prospech Macedónie. Po Filipovom zavraždení 336 pred n. l. sa dal vojskom vyhlásiť za kráľa a dal zabiť možných uchádzačov o trón. Po Filipovej smrti sa zdvihla vlna odporu proti Macedónii, Alexander však rýchlym pochodom prenikol do Grécka a na sneme gréckych štátov v Korinte sa dal zvoliť za nového hegemóna spolku a vodcu spojených macedónsko-gréckych vojsk v boji proti Perzskej ríši. R. 335 pred n. l. porazil Trákov a tiahol proti Ilýrom a Triballom, pričom prekročil Dunaj. Počas jeho neprítomnosti sa rozšírila správa, že zahynul, a v Tébach vypuklo povstanie proti macedónskej posádke. Alexander tam však v priebehu niekoľkých dní prišiel, Téby obkľúčil a dobyl, obyvateľov povraždil alebo predal do otroctva, mesto zrovnal so zemou a ušetril len dom básnika Pindara.

Na jar 334 pred n. l. začal na čele 5-tis. jazdcov, 30-tis. ťažkoodencov a oddielov ľahkej pechoty vojenskú výpravu proti Perzskej ríši. Prekročil Helespont (dnes Dardanely) a postúpil k riečke Granikos, kde porazil vojsko perzských satrapov. Na pochode obsadil Sardy a Efez, dobyl Milét a Halikarnas a oslobodil iónske mestá spod perzskej nadvlády. Od pobrežia zamieril do vnútrozemia a v meste Gordion rozriešil problém s gordickým uzlom (rozťal ho), ktorého rozviazanie podľa dávnej veštby otváralo vládu nad Áziou. V októbri 333 pred n. l. sa stretol s Dareiom III. a v bitke pri meste Issos porazil jeho niekoľkonásobne väčšie vojsko. Zmocnil sa perzského tábora, kráľ ušiel, ale do zajatia padla jeho manželka a celá rodina. Cez Feníciu tiahol na juh, dobyl Týros (dnes Súr) a na prelome 332 a 331 pred n. l. prišiel do Egypta, kde ho vítali ako osloboditeľa. Pri delte Nílu založil mesto Alexandria, v Amonovej veštiarni v Sívskych oázach ho kňazi vyhlásili za potomka faraónov a bohov. Z Egypta znova tiahol na sever, v júli prekročil Eufrat a v októbri 331 pred n. l. pri Gaugamele v tretej bitke s Dareiom III. zvíťazil, Dareios však znova unikol. Babylon, Súzy i hlavné mesto ríše Perzepolis sa vzdali bez odporu. Dareia prenasledoval až do Ekbatany, ale stále mu unikal, až ho vlastní satrapovia zosadili a zabili (330 pred n. l.). Alexander sa stal jeho nástupcom a vládcom Perzskej ríše. Pokračoval ďalej na severovýchod až ku Kaspickému moru, ovládol Hyrkániu a Baktriu (tam sa oženil s Roxanou, dcérou baktrijského aristokrata Oxyarta, *?, †po 316 pred n. l.), prekročil rieky Oxos (Amudarja) a Iaxartés (aj Jaxartes, Syrdarja), dobyl Sogdianu a prenikol až k rieke Indus, ktorú prekročil, a miestni vládcovia sa pridali na jeho stranu. Alexandrovi vojaci sa búrili, odmietali pokračovať vo výprave na východ a chceli sa vrátiť domov. Preto v Pattale vojsko rozdelil, jedna časť sa vracala pod Nearchovým (Nearchos, *360 pred n. l., †?) velením na lodiach po mori, s druhou prešiel cez púšť Gedrosia na západ a na začiatku 324 pred n. l. prišli obidve vojská do Perzie.

Po návrate do hlavného mesta sa venoval organizácii ríše. Zachoval starý systém satrapií, do čela ktorých dosádzal predovšetkým verných Macedóncov. Sám prijímal kráľovské pocty (proskynéza – padanie na kolená, diadém) a podľa vzoru egyptských faraónov a perzských kráľov sa dal uctievať ako boh. Usiloval sa o zblíženie macedónskeho (gréckeho) a perzského obyvateľstva. R. 324 pred n. l. zorganizoval obrovskú svadbu svojich dôstojníkov a vojakov s perzskými ženami, on sám si zobral za druhú manželku Dareiovu dcéru Stateiru (*?, †asi 331 pred n. l.). V hospodárstve sa usiloval o posilnenie gréckeho vplyvu, zakladal mestá (viac ako tridsať Alexandrií), v ktorých dominovali grécki obchodníci a remeselníci. Počas pobytu v Babylone pripravoval ďalšiu vojenskú výpravu na východ, ale vo veku 33 rokov zomrel na malarickú horúčku a vyčerpanie organizmu. Jeho telo bolo prevezené do Egypta a údajne pochované v Alexandrii, no hrobku sa dosiaľ nepodarilo objaviť. Niekoľko mesiacov po jeho smrti sa narodil Roxane syn a budúci dedič Alexander IV. (*323 pred n. l., †309 pred n. l.). V jeho mene vládol regent Perdikkas a velitelia, ktorí si neskôr rozdelili Alexandrovu ríšu (→ diadochovia).

Alexandrove výboje znamenali začiatok novej epochy starovekých dejín (→ helenizmus). Jeho životopis písali už súčasníci, napr. budúci vládca Egypta Ptolemaios I. Sótér, ale zachovali sa až životopisy neskorších autorov, napr. Plutarcha, Curtia Rufa, Arriana (Alexandrova výprava). Populárne bolo najmä dielo anonymného autora z 3. stor. n. l., ktoré sa stalo v stredoveku základom početných literárnych spracovaní dobrodružných románov (→ Alexandreis).