Aleixandre, Vicente

Text hesla

Aleixandre [alechan-], Vicente, plným menom Vicente Pío Marcelino Cirilo Aleixandre y Merlo, 26. 4. 1898 Sevilla – 14. 12. 1984 Madrid — španielsky básnik. Príslušník Generácie 27. R. 1909 sa s rodinou presťahoval do Madridu, kde vyštudoval právo. R. 1919 – 22 vyučoval obchodné právo na obchodnej škole v Madride, 1922 sa spoznal s R. Albertim, 1923 navštívil Paríž a Londýn, 1925 pre zhoršený zdravotný stav opustil miesto v manažmente železničnej spoločnosti a začal literárne tvoriť.

Ústredné postavenie v jeho tvorbe zaujímalo vizionárske chápanie poslania básnika, s čím súvisel jeho záujem o inštinktívnu podstatu ľudského vnútra. Toto romantické zameranie sa často spájalo s avantgardnými postupmi čerpajúcimi najmä zo surrealizmu, ktorého podnety v Španielsku rozvíjal azda najvýraznejšie (napr. voľný tok asociácií, erotický náboj). Nešlo mu výlučne o slovnú alchýmiu a hravosť, ale o celistvé zapojenie básnického subjektu. Psychický automatizmus korigoval básnikovým vedomím a umeleckým zámerom. Tematické jadro jeho lyriky tvorila láska a smrť, pričom kládol dôraz na deštruktívnu úlohu ľúbostného citu.

Autor zbierok Ambit (Ámbito, 1928), Meče ako pery (Espadas como labios, 1932), Vášeň k zemi (Pasión de la tierra, 1935), Zničenie alebo láska (La destrucción o el amor, 1935), Tieň raja (Sombra del paraíso, 1944), Svet osamote (Mundo a solas, 1950), Rajské básne (Poemas paradisíacos, 1952), Dejiny srdca (Historia del corazón, 1954), Na rozsiahlom panstve (En un vasto dominio, 1962), Portréty s menom (Retratos con nombre, 1965), Básne dovŕšenia (Poemas de la consumación, 1968), Dialógy poznania (Diálogos del conocimiento, 1974) a i. V slovenčine vyšiel výber z jeho poézie Zničenie alebo láska (1992). Nobelova cena za literatúru (1977).

Text hesla

Aleixandre [alechan-], Vicente, plným menom Vicente Pío Marcelino Cirilo Aleixandre y Merlo, 26. 4. 1898 Sevilla – 14. 12. 1984 Madrid — španielsky básnik. Príslušník Generácie 27. R. 1909 sa s rodinou presťahoval do Madridu, kde vyštudoval právo. R. 1919 – 22 vyučoval obchodné právo na obchodnej škole v Madride, 1922 sa spoznal s R. Albertim, 1923 navštívil Paríž a Londýn, 1925 pre zhoršený zdravotný stav opustil miesto v manažmente železničnej spoločnosti a začal literárne tvoriť.

Ústredné postavenie v jeho tvorbe zaujímalo vizionárske chápanie poslania básnika, s čím súvisel jeho záujem o inštinktívnu podstatu ľudského vnútra. Toto romantické zameranie sa často spájalo s avantgardnými postupmi čerpajúcimi najmä zo surrealizmu, ktorého podnety v Španielsku rozvíjal azda najvýraznejšie (napr. voľný tok asociácií, erotický náboj). Nešlo mu výlučne o slovnú alchýmiu a hravosť, ale o celistvé zapojenie básnického subjektu. Psychický automatizmus korigoval básnikovým vedomím a umeleckým zámerom. Tematické jadro jeho lyriky tvorila láska a smrť, pričom kládol dôraz na deštruktívnu úlohu ľúbostného citu.

Autor zbierok Ambit (Ámbito, 1928), Meče ako pery (Espadas como labios, 1932), Vášeň k zemi (Pasión de la tierra, 1935), Zničenie alebo láska (La destrucción o el amor, 1935), Tieň raja (Sombra del paraíso, 1944), Svet osamote (Mundo a solas, 1950), Rajské básne (Poemas paradisíacos, 1952), Dejiny srdca (Historia del corazón, 1954), Na rozsiahlom panstve (En un vasto dominio, 1962), Portréty s menom (Retratos con nombre, 1965), Básne dovŕšenia (Poemas de la consumación, 1968), Dialógy poznania (Diálogos del conocimiento, 1974) a i. V slovenčine vyšiel výber z jeho poézie Zničenie alebo láska (1992). Nobelova cena za literatúru (1977).

Zverejnené v auguste 1999. Aktualizované 30. novembra 2017.

citácia

Aleixandre, Vicente [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2020-06-02]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/aleixandre-vicente