albumínový papier

albumínový papier — typ fotografických papierov obsahujúcich nanesenú zaschnutú vrstvu zmesi rozšľahaného vaječného bielka a chloridu sodného, na ktorú sa pred použitím v neprítomnosti svetla nanesie roztok solí striebra (dusičnanu strieborného). Vynájdený 1850 Louisom D. Blanquartom-Evrardom (*1802, †1872), od 1851 až do konca 19. stor. používaný na zhotovovanie fotografických pozitívov z negatívov. Vaječný bielok bol neskôr nahradený trvanlivejším kolódiovým papierom.