Albrecht, Ján

Albrecht, Ján (Hansi), 7. 1. 1919 Bratislava – 20. 11. 1996 tamže — slovenský violista, pedagóg a muzikológ, syn A. Albrechta. Študoval v Bratislave hru na husliach u T. Gašpareka na konzervatóriu a hru na viole u Rudolfa Hoffmanna (*1903, †?) na VŠMU, ktorú absolvoval 1954 interpretáciou Koncertu pre violu a orchester B. Bartóka (prvé predvedenie v ČSSR). Od 1947 člen orchestra SND, od 1955 pedagóg na Vysokej škole pedagogickej, neskôr na Filozofickej fakulte UK a na VŠMU v Bratislave; 1995 profesor. Venoval sa problémom interpretácie starej hudby a estetike hudby. R. 1973 založil a viedol súbor Musica aeterna zameraný na interpretáciu renesančnej a barokovej hudby. Všestranná osobnosť slovenského hudobného života, ktorá v sebe spájala hudobnú minulosť s najživšou súčasnosťou v úzkej väzbe na ostatné druhy umenia. Autor knižných diel Podoby a premeny barokovej hudby (1982), Eseje o umení (1986), Duchovný svet krásna (Die Geisteswelt des Schönen, 1995), ako aj početných článkov a štúdií.