Alba Iulia

Text hesla

Alba Iulia [ju-], maď. Gyulafehérvár, nem. Karlsburg, Weißenburg, lat. Castrum Apulum — mesto v Rumunsku na rieke Mureš v historickej oblasti Sedmohradsko 270 km severozápadne od Bukurešti, administratívne stredisko judeţa Alba; 64-tis. obyvateľov (2011). Je významným turistickým strediskom. Hlavným hospodárskym odvetvím je cestovný ruch (od roku 2011 sa ročný počet ubytovaných turistov zvýšil o 250 %). K jeho rozvoju prispela rozsiahla obnova stavebných pamiatok, mestských parkov a cyklistických chodníkov. Z tradičných priemyselných odvetví je zastúpené potravinárstvo, výroba jemnej keramiky (najväčší podnik na výrobu porcelánu v Rumunsku, jeden z najväčších v Európe), drevárstvo (mesto leží v oblasti s vysokou lesnatosťou a je jedným z najvýznamnejších producentov dreva v Rumunsku), kovovýroba a textilný priemysel. Rozvíja sa priemysel informačných technológií a automobilový priemysel. Mesto leží na hlavnej železničnej trati štátu vedúcej dolinou rieky Mureš z Aradu do mesta Târgu Mureş.

V staroveku bolo dáckym sídlom (Apulon), po vzniku rímskej provincie Dácia sa stalo centrom provincie Horná Dácia s názvom Apulum. Stredoveké mesto (nazývané Horné mesto) vzniklo na ruinách rímskych stavieb na prirodzenej terase nad riekou Mureš (archeologické nálezy rímskeho paláca s mozaikami; zvyšky rímskej brány nazývanej Porta Principalis Dextra). V 9. – 11. stor. sa okolo neho (slovanský názov Balgrad) vytvorilo miestne rumunské kniežatstvo, začiatkom 11. stor. bolo pripojené ako komitát Alba k Uhorsku. Uhorský kráľ Štefan I. tam začiatkom 11. stor. (1009) založil biskupstvo a Katedrálu sv. Michala. V 13. stor. tam bol založený kláštor augustiniánskych pustovníkov, v roku 1295 kláštor dominikánov (deštruovaný v 19. stor.) a 1299 východne od katedrály benediktínsky konvent Sv. Ducha, v juhozápadnej časti mesta bol od 13. stor. budovaný biskupský palác. Začiatkom 16. stor. sa mesto stalo významným centrom renesančnej kultúry. V 16. – 17. stor. (1541 – 1691) bolo hlavným mestom Sedmohradského (Transylvánskeho) kniežatstva. Od polovice 16. stor. vzniklo okolo mesta pod vedením talianskych architektov a inžinierov renesančné opevnenie, v 2. polovici 16. stor. bol vybudovaný renesančný kniežací palác (prestavovaný v 17. stor., sídlo G. Betlena). Koncom 16. – začiatkom 17. stor. tam bolo založené pravoslávne (rumunské ortodoxné) biskupstvo (eparchia) a kláštor (deštruované 1699). Mesto je pokladané za kolísku rumunského národného hnutia a literatúry písanej v rumunskom jazyku, v 17. stor. bolo sídlom prestížnej humanistickej protestantskej vysokej školy (založená 1622 G. Betlenom). V roku 1690 sa stalo súčasťou habsburskej monarchie. V roku 1715 bolo premenované na Karlsburg podľa cisára Karola VI., ktorý na mieste starších hradieb a opevnení z rokov 1716 – 1736 (alebo 1714 – 1738) dal vybudovať bastiónovú pevnosť hviezdového pôdorysu (nazývaná Alba Carolina, zachovala sa a tvorí opevnenie Horného mesta; vstup do pevnosti tvorí niekoľko barokových triumfálnych brán s bohatou sochárskou výzdobou). V Alba Iulii bolo 1. 12. 1918 vyhlásené pripojenie Sedmohradska k Rumunsku. V roku 1922 tam bol korunovaný Ferdinand I. za tzv. kráľa Veľkého Rumunska.

Stavebné pamiatky: najvýznamnejšou pamiatkou je Katedrála sv. Michala, ktorá prešla zložitým architektonickým vývojom, pričom si zachovala stredoveký charakter. Bola založená začiatkom 11. stor. uhorským kráľom sv. Štefanom I. ako jednoloďová stavba s polkruhovou apsidou, jej súčasťou bola k južnej strane pristavaná rotunda z roku 950, ktorá bola prestavaná z pôvodne rímskej kruhovej veže a slúžila ako baptistérium. Koncom 11. stor. bolo jednolodie úplne prestavané, vznikla trojloďová románska bazilika (zachovali sa fragmenty jej sochárskej výzdoby). Výstavba súčasnej katedrály sa začala počas vlády Ondreja III. v 1. polovici 13. stor. Vznikla trojloďová bazilika s transeptom a chórom ukončeným polkruhovou apsidou, zaklenutá krížovými rebrovými klenbami; na východnej strane transeptu sa nachádzajú menšie polkruhové apsidy, na západe dvojica veží s predsieňou (postupne bola vybudovaná len južná veža). Katedrála postavená v tzv. prechodnom štýle s románskymi i gotickými prvkami bola poškodená pri mongolskom vpáde a pri požiari v roku 1277, následne upravená. V 14. stor. bol predĺžený chór, v 1. polovici 16. stor. bola pristavaná neskorogotická predsieň a kaplnka kanonika Jánosa Lázóia s renesančnými prvkami (dostavaná 1512). V 15. stor. dal katedrálu upraviť Ján Huňady, ktorý si ju zvolil za rodinnú hrobku (je tam pochovaný). Reštaurovaná bola v 19. stor. Nachádzajú sa tam významné príklady románskeho sochárstva, barokový mobiliár, neskorogotické a barokové náhrobky a i.

K ďalším významným pamiatkam patrí aj barokový kláštor trinitárov budovaný od roku 1719, ktorého pôvodne barokový kostol bol v roku 1794 modifikovaný na knižnicu nazývanú Batthyaneum (založená 1780 biskupom Ignácom Batthyánym, nachádzajú sa v nej viaceré významné stredoveké rukopisy a inkunábuly), biskupský palác, viaceré stavby z 19. stor., komplex budov rumunskej ortodoxnej arcieparchie s korunovačnou Katedrálou Sv. Ducha (1921 – 23; neobyzantská stavba s prvkami tradičnej pravoslávnej architektúry Valašska a Moldavska) a i.

V meste sa nachádzajú viaceré múzeá a pamätníky.

Zverejnené v auguste 1999. Aktualizované 22. septembra 2016.

Alba Iulia [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2023-01-28]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/alba-iulia