al-Kisá’í, Abú al-Hasan Muhammad ibn ’Abdalláh

al-Kisá’í, Abú al-Hasan Muhammad ibn ’Abdalláh, pravdepodobne začiatok 11. stor. — arabský literát. O jeho živote a skutočnom mene nejestvujú takmer žiadne spoľahlivé údaje, podľa niektorých prameňov sa volal Abú Dža’far alebo Abú ’Abdalláh, resp. ’ibn Ja’kúb. Podľa niektorých bádateľov pôsobil v Sýrii alebo v oblasti dnešného Iraku. Zostavil zbierku ľudových príbehov o prorokoch Kisas al-anbijá’, čím obohatil rovnomenný žáner arabskej literatúry (→ kisas al-anbijá’, rozprávania o prorokoch). Zostavil aj menej známu zbierku príbehov Pozoruhodnosti tohto sveta a večnosti (Kitáb ’adžá’ib al-malakút), ktorá mala pevne stanovený začiatok, koniec i jednotný počet kapitol, čím nedošlo k jej narastaniu o ďalšie časti pri neskoršom odpisovaní. Príbehy v al-Kisá’íových zbierkach zachytávajú ľudové náboženské predstavy islamského sveta 7. – 10. stor., ktoré majú veľa spoločných čŕt s predstavami iných náboženstiev, filozofií a mýtov; obsahujú aj vsuvky rozličných žánrov. Pri výbere materiálu sa al-Kisá’í prísne pridŕžal islamskej tradície, na mnohých miestach vychádzal z Koránu a odvolával sa na proroka Mohameda a prvých známych exegétov Koránu. V slovenčine vyšiel výber z al-Kisá’ího diela pod názvom Kniha o počiatku a konci a rozprávania o prorokoch (1980) v preklade Jána Paulinyho.