Akropola

Akropola, Akropolis — skalná vyvýšenina v Aténach, 156 m n. m. Už v mykénskom období tam boli chrámy a sídlo panovníka opevnené kyklopskými múrmi. V 6. stor. pred n. l. dal Peisistratos postaviť Hekatompedon zasvätený bohyni Aténe. Približne v tom období sa začala definitívna premena Akropoly na kultové miesto. R. 480 pred n. l. zničili chrámy Peržania. Najväčší stavebný rozkvet zaznamenala Akropola za vlády Perikla, ktorý v 2. pol. 5. stor. pred n. l. s pomocou architektov Iktina, Kallikrata a Mnésikla i sochára Feidia uskutočnil jej veľkolepú prestavbu. Na záp. strane dal vybudovať monumentálne mramorové schodisko a vstup Propyleje, za ktorými sa nachádzali obrazáreň (pinakotéka) a zbrojnica (chalkotéka), prebudoval starobylý chrám Erechtheion zasvätený mýtickému héroovi Erechtheovi a znova vybudoval chrám bohyne Atény Parthenón, pri vstupe dal postaviť chrám bohyne víťazstva Atény Niké alebo Niké Apteros (bez krídel). V byzantskom období sa z antických stavieb stali kresťanské chrámy, v 14. stor. bola Akropola sídlom franských kniežat, od 1456 tureckou pevnosťou (na streche Parthenónu bol postavený minaret). Po 1833 sa začalo s reštauračnými prácami, ktoré trvajú až do súčasnosti. R. 1987 bol komplex Akropoly zapísaný do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO.