akkadská literatúra

akkadská literatúra — texty vznikajúce a tradované na území Mezopotámie od polovice 3. do konca 1. tisícročia pred n. l., písané v akkadčine (→ akkadský jazyk) a v obidvoch jej dialektoch (babylončine a asýrčine) klinovým písmom (najčastejšie na hlinené tabuľky). Akkadské literárne texty sú početnejšie a rozličnejšie od 18. stor. pred n. l. Najviac ich vzniklo zrejme koncom starobabylonského obdobia a v kassitskom období. Od 13. stor. pred n. l., keď sa upevnila literárna tradícia a vytvoril sa literárny kánon, tradovalo sa kánonické znenie textov v literárnom jazyku, ktorý nepodliehal vývojovým zmenám hovoreného jazyka; vznikali aj nové diela. Zachované odpisy sú predovšetkým z novoasýrskeho obdobia, najmä z Aššurbanipalovej knižnice v Ninive (7. stor. pred n. l.), a z novobabylonského obdobia. V akkadskej literatúre sú zastúpené mýty a epické skladby o činoch bohov, polobohov, kráľov a legendárnych hrdinov, napr. Epos o Gilgamešovi, epos o Tukultí-Ninurtovi I., mýty o Atramchasísovi, Etanovi, Adapovi, Anzuovi, Nergalovi a Ereškigal, o Errovi, o zostúpení bohyne Ištar do podsvetia, kozmogonický mýtus Enuma eliš a i., historické i pseudohistorické legendy a kroniky spojené najmä s osobnosťami panovníkov akkadskej dynastie Sargonom Akkadským a Narám-Sínom, historické správy, kráľovské nápisy a anály, mnohé s vysokou literárnou hodnotou (napr. Prekliatie Akkadu). V lyrike sú zastúpené chválospevy na bohov (Ištar, Šamaš), panovníkov a chrámy, náreky (Nárek nad skazou mesta Ur), modlitby i žalmy, zriedkavejšie ľúbostná lyrika. Bohato sú dokumentované zaklínania, z múdroslovnej literatúry bájky, literárne spory a príslovia, filozofické úvahy obsahujú skladby Babylonský Jób (Ludlul bél némeki) a Babylonská Teodicea. Zastúpená je aj humoristická literatúra (Dialóg pesimizmu, Príbeh o chudobnom mužovi z Nippuru) či listy fiktívnym adresátom.