akademizmus

akademizmus [gr.] —

1. balet. historický smer vo francúzskom a v ruskom baletnom divadle 19. stor.;

2. výtv. umelecká teória a prax vyvinuté a uplatňované pri výučbe na umeleckých akadémiách, pri ktorých sa výtvarné postupy i kritériá hodnotenia diela výtvarného umenia odvodzujú od uznávaných vzorov (tradičné kopírovanie majstrovských diel a sadrových odliatkov). Toto prenášanie a opakovanie osvedčených postupov vedúcich podľa dobových predstáv k hodnotným umeleckým výsledkom bolo v 19. stor. podporené i teoretickým zdôvodnením, podľa ktorého je preberanie a spájanie prvkov vyberaných z rôznych diel minulosti vo výslednom diele predpokladom dosiahnutia uznávaných estetických hodnôt (→ eklekticizmus). Tvorivosť a invencia sa nahrádzali estetickou normou vývojovo prekonávanou a udržiavanou viac-menej len v procese akademickej výučby. V 19. stor. sa akademizmus vyznačoval najmä presnou kresbou, hladkým maliarskym podaním, prepracovanou kompozíciou, t. j. v procese výučby cibrenou formálnou vypracovanosťou prevažujúcou často nad obsahovou náplňou. V súvislosti s presadzovaním sa spontánnej tvorivej individuality a nástupom moderných výtvarných smerov bol akademizmus čoraz viac odmietaný a približne od konca 19. stor. sa chápe v pejoratívnom význame.