hajdúsky tanec

hajdúsky tanec, hajdúch, hajdúk — slovenský mužský pastiersky a zbojnícky tanec. Pochádza zo začiatku 16. stor., na strednom a severnom Slovensku sa tancuje do súčasnosti. Názov je odvodený od protitureckých bojovníkov hajdúchov. Patrí do skupiny starých mužských tancov silového a virtuózneho pohybového charakteru. Podrepmi, vysokými výskokmi, šikovným narábaním s valaškou ako so zbraňou (najmä v sólistickej podobe), ale aj koordinovanými pohybmi v dvojici, trojici, štvorici a v kruhu sa približuje starým európskym vojenským tancom (→ moreska). Má výrazné pohybové a hudobné väzby s fašiangovými obradovými palicovými a šabľovými tancami a v mnohých oblastiach Slovenska (ale napr. aj u Slovákov v Maďarsku) sa uplatňuje ako sólový tanec na svadbe. Hajdúsky tanec a jeho motívy sa stali v stredoeurópskom priestore najcharakteristickejším tanečným symbolom pastierstva a slovenskej tanečnej kultúry. Prvá správa o ňom je z 1514, keď pri poprave Juraja Dóžu museli jeho verní zatancovať hajdúsky tanec. Doklady o atraktívnom charaktere hajdúskeho tanca s valaškou a so šabľou na cisárskom dvore a na Bratislavskom hrade (z 1572, 1573, 1577, 1647, 1669 a i.) svedčia o jeho obľube nielen medzi pastiermi, ale aj medzi šľachtou. Sprievod k tancu hrali od 16. stor. (až do súčasnosti) gajdoši i sláčiková hudba. Stredoeurópske korene nápevu siahajú do 14. stor. Prvý hudobný záznam hajdúskeho tanca je z Organovej tabulatúry Jána z Lublina (1540) a vzťahuje sa na dnešné fašiangové nápevy. Typickou sprievodnou melódiou hajdúskeho tanca je pieseň Po valasky od zeme, ktorá je zachytená v početných zápisoch zo 17. stor. v zbierke A. Szirmayovej-Keczerovej z Liptova a v Uhroveckej zbierke zo začiatku 18. stor., ale aj vo všetkých zbierkach 19. stor. Koncom 18. stor. použil J. Haydn nápev s variáciami v skladbe pre hodiny s flautovou melódiou a v 2. polovici 19. stor. sa ním inšpiroval A. Dvořák v Slovanských tancoch (napr. Odzemok, Slovanský tanec č. 1 H dur op. 79). Silu a popularitu tohto nápevu využívajú diela mnohých slovenských skladateľov. Hajdúsky tanec sa stal inšpiračným zdrojom maľby na skle, v ktorej dominuje Jánošík vo výskoku nad zbojníckou družinou. Atraktívny motív hajdúskeho tanca často používala v kompozícii figurálna ľudová a profesionálna drevorezba. Hajdúsky tanec je dôležitým výrazovým prostriedkom v ľudových rozprávkach aj v slovenskej literatúre (zbojnícka tematika). Výskumom hajdúskeho tanca v oblasti hudby sa zaoberal J. Kresánek a O. Elschek, v oblasti choreografie K. Ondrejka a S. Dúžek; od 1928 až do súčasnosti je hajdúsky tanec stálym predmetom filmovej dokumentácie. Detailný obraz geografického rozšírenia hajdúskeho tanca poskytujú mapy v Etnografickom atlase Slovenska.