hajtman

hajtman [nem.] — náčelník (veliteľ) alebo hodnostár s vojenskou alebo civilnou mocou;

1. v Česku (čes. hejtman): a) pôvodne každý hodnostár s vojenskou alebo civilnou mocou, od pol. 14. stor. kráľovský zástupca pre správu určitého územného obvodu (lat. capitaneus); b) správca krajiny v čase neprítomnosti panovníka (zemský hajtman), c) počas husitských vojen zástupca mesta, náčelník a správca, ktorý okrem vojenskej funkcie vykonával aj politický dohľad a mal najvyššiu súdnu právomoc; d) od 16. stor. úradník zastupujúci kráľovské záujmy v mestskej samospráve (kráľovský hajtman); e) náčelník politickej, vojenskej, finančnej a súdnej správy na území kraja (krajský hajtman); f) počas 1. ČSR (do 1945) štátny úradník na čele okresnej politickej správy (okresný hajtman); g) od 2000 náčelník samosprávy kraja (hajtman kraja) volený zastupiteľstvom kraja na 4 roky;

2. v Poľsku (poľ. hetman) od 15. stor. (do 1792) kráľom vymenúvaný vrchný veliteľ poľských ozbrojených síl, od 1581 mal titul veľký korunný hajtman a jeho zástupcom bol poľný hajtman;

3. od 16. stor. (do 1764) titul vodcu ukrajinských kozákov potvrdzovaný poľským kráľom, resp. ruským cárom (→ ataman);

4. v Nemecku (nem. Hauptmann) v období Svätej rímskej ríše od 14./15. stor. najvyšší veliteľ (náčelník) žoldnierskeho vojska. Od pol. 16. stor. titul najvyššieho veliteľa armády (poľný hajtman) veliaceho práporu, resp. kompánie;

5. v armádach nemecky hovoriacich štátov (Nemecko, Rakúsko, Švajčiarsko) vojenská hodnosť na stupni veliteľa roty alebo batérie vo význame kapitána;

6. v Rakúsku predseda krajinskej vlády (Landeshauptmann – krajinský hajtman).