hlavonožce

hlavonožce, Cephalopoda — trieda z kmeňa mäkkýše, podkmeň schránkovce (Conchifera). Morské predátory, ktorých noha sa premenila na osem a viac ramien alebo tenkých tentakúl (chápadiel) slúžiacich na uchopovanie koristi, obranu a pohyb po morskom dne; zároveň vytvorila svalnatý lievik umožňujúci reaktívny pohyb živočícha. Väčšina druhov má atramentový vak (atramentovú žľazu), ktorého sekrét vypúšťajú pri ohrození do vody ako obranný mechanizmus. Schránku majú len fylogeneticky starobylé formy, pri recentných druhoch je spravidla redukovaná a vnútorná (napr. sépiová kosť sépií), pri druhoch z radu lodienkotvaré zostala vonkajšia schránka s viacerými komôrkami a pri osmonohoch zvyčajne zanikla úplne. Najjednoduchšia je priama schránka, známe sú aj kužeľovité až rúrkovito predĺžené (ortocerakónne) schránky, rohovito ohnuté (cyrtocerakónne) schránky i schránky zvinuté do zatvorenej špirály s rôznym počtom závitov (nautilikónne; živočích žil iba v poslednej obývacej komôrke, opustené časti schránky oddeľoval priečnymi priehradkami).

Hlavonožce prešli veľmi zložitým evolučným vývojom, ktorý prebiehal takmer počas celej histórie Zeme; žijú od kambria dodnes. Patrí k nim približne 1 000 recentných druhov (vyhynulo okolo 11 000 druhov), ktoré sa rozdeľujú na dve podtriedy: na štvoržiabrovce (Tetrabranchia), napr. vyhynuté amonitotvaré a recentné lodienkotvaré (Nautiloida), a na dvojžiabrovce (Dibranchia). K hlavonožcom patria aj najväčšie známe bezstavovce, napr. druh Mesonychoteuthis hamiltoni, ktorý s chápadlami dosahuje dĺžku okolo 14 m (plášť 4 – 5 m).