akadémia

akadémia [gr.] — 1. vyššia škola (resp. univerzita) alebo škola orientovaná na umenie.

Prvú akadémiu založil okolo roku 387 pred n. l. v Aténach (→ Akadémia) Platón. V 2. stor. n. l. bola založená aténska akadémia podporovaná Marcom Aureliom, osobitná pozornosť sa v nej venovala gramatike, gréckej literatúre, rétorike a filozofii, neskôr sa do jej programu dostali aj prvky novoplatónskeho a židovského mysticizmu a rozvíjala sa dialektická metóda. Štúdiom gréckej literatúry a gramatiky sa preslávila akadémia v Alexandrii založená v 3. stor. pred n. l. Ptolemaiom I. Sótérom. V neskoršom období sa akadémiami nazývali aj niektoré vysoké školy, napr. na Slovensku Academia Istropolitana (1465) v Bratislave, Banská a lesnícka akadémia (1762) v Banskej Štiavnici či umelecké vysoké školy.

V súčasnosti sa ako akadémie označujú aj niektoré stredné (napr. obchodná akadémia) a vysoké (Akadémia Policajného zboru v Bratislave, Akadémia ozbrojených síl generála Milana Rastislava Štefánika v Liptovskom Mikuláši) školy;

2. vedecká alebo učená spoločnosť. Voľné združenia vedcov, umelcov a literátov, ktorých cieľom bolo šíriť kultúru, sa riadili zvláštnymi normami a štatútmi. Inšpirovali sa Platónovou Akadémiou. V arabskom svete vznikla prvá akadémia vied v 9. stor. v Bagdade. V období humanizmu a renesancie začali akadémie vznikať v Taliansku. Prvú novovekú humanistickú akadémiu vied s názvom Platónska akadémia (Academia Platonica) založil v roku 1459 vo Florencii Cosimo Medici (nazývaný il Vecchio). Počet akadémií vzrástol v 1. polovici 16. stor., keď usporadúvali slávnostné ceremoniály a dávali impulz na stavbu divadiel. V tom období spomedzi nich vynikla Accademia degli Intronati (Siena, 1525), kde bol prvým superintendentom divadelných predstavení Alessandro Piccolomini. Postupne vznikali akadémie vo viacerých krajinách: v roku 1583 vznikla vo Florencii Accademia della Crusca, v roku 1603 v Ríme Accademia Nazionale dei Licci, v roku 1635 v Paríži Francúzska akadémia (Académie française), v roku 1652 v Halle Deutsche Akademie der Naturforscher Leopoldina, v roku 1660 v Londýne Royal Society (najstaršia britská akadémia vied), v roku 1700 v Berlíne Preussische Akademie der Wissenschaften, v roku 1724 akadémia vied v Petrohrade a i. Na prelome 17. a 18. stor. vznikali veľké vedecké akadémie, napr. v roku 1690 v Ríme Accademia dell’Arcadia. Ideologická diskusia rozpútaná v 18. stor. postavila proti sebe nový racionalizmus a tradíciu, ktorú predstavovali akadémie, tradicionalizmus sa v nej identifikoval s konzervativizmom a ako taký bol odsúdený. Súčasná kritika zaujala k otázke akadémií spravodlivejšie, a najmä diferencované stanovisko. Mnohé krajiny neskôr na túto tradíciu nadviazali a podľa talianskeho vzoru boli založené akadémie, ktoré pretrvali do súčasnosti. Ako vedecká inštitúcia bola bola v roku 1942 založená Slovenská akadémia vied a umení (SAVU), v roku 1952 Československá akadémia vied (ČSAV) a v roku 1953 Slovenská akadémia vied (SAV);

3. umelecká akadémia — umelecká škola (alebo aj združenie umelcov) organizovaná ako profesionálna inštitúcia so zámerom poskytovať odbornú výučbu, rozvíjať a podnecovať teoretické diskusie o umení, organizovať výstavy, sprostredkúvať kontakt medzi umelcami navzájom i medzi umelcami a verejnosťou alebo umelcami a objednávateľmi (resp. mecenášmi alebo patrónmi).

V Taliansku v období renesancie (od konca 15. stor., najmä však v 16. stor.) sa postupnou zmenou spoločenského statusu umelca (a výtvarného umenia vôbec) i rozvinutím teórie výtvarného umenia začali pojmom akadémia označovať spoločnosti umelcov, ktorých zámerom bolo najmä vzdelávať (dôraz sa kládol na intelektuálnu povahu výučby umenia i na štúdium antického sochárstva, anatómie, perspektívy, geometrie, dejín umenia a iných disciplín). Jednu z prvých akadémií založil okolo roku 1490 v Miláne (Academia Leonardi Vincii) Leonardo da Vinci , bola to neformálna skupina umelcov, ktorá existovala len krátko a jej zámerom bolo rozvíjať teoretické diskusie o umení. Okolo roku 1490 Lorenzo I. Medici (nazývaný il Magnifico) inicioval vznik umeleckej akadémie vo Florencii (presný charakter tejto inštitúcie nie je známy, na jej čele stál sochár a medailér Bertoldo di Giovanni, jej zámerom bolo školiť najmä sochárov, a to okrem iného i kopírovaním antických diel z mediciovskej zbierky). Tieto prvé akadémie mohli navštevovať umelci a umeleckí remeselníci bez ohľadu na cechovú príslušnosť (napr. vo Florencii museli byť umelci do 1571 členmi cechu).

Prvé oficiálne umelecké akadémie vznikli v 16. stor. v Taliansku, napr. v roku 1563 vo Florencii Accademia del Disegno (Akadémia kresby) a v roku 1593 v Ríme Akadémia sv. Lukáša (Accademia di San Luca), ktorej prezident Federico Zuccari navrhol zaviesť do výučby kresbu podľa živého modelu (akt) a zároveň udeľovaním cien stimulovať študentov, čo sa v neskoršom období stalo charakteristickým prvkom výučby na akadémiách. V roku 1577 sa neúspešne pokúšal založiť umeleckú akadémiu pápež Gregor XIII. a v roku 1588 pápež Sixtus V., v obidvoch sa mali umelci vzdelávať v súlade s dogmami tridentského koncilu. Pravdepodobne okolo roku 1582 Agostino a Annibale Carracciovci otvorili v Bologni súkromnú maliarsku akadémiu nazývanú Accademia degli Desiderosi (nazývanú aj Accademia del Disegno alebo Accademia del Naturale), kde umelci vytvárali realistické štúdie podľa prírody (napr. figurálne štúdie) a jej program spočíval v uplatnení princípov akadémie a otvoreného umeleckého ateliéru; okolo roku 1590 bola premenovaná na Accademiu degli Incamminati (existovala do 1620). V 16. – 17. stor. vzniklo v Taliansku viacero umeleckých akadémií, ktoré však zväčša existovali pomerne krátko (v Perugii 1573 – okolo 1600; v Modene 1637 – 46; v Miláne Accademia Ambrosiana 1620 – 1625 a 1669 – 90; v Turíne bola akadémia založená 1678). V 17. stor. v Taliansku viacerí bohatí patróni umenia i umelci založili krátkotrvajúce menšie súkromné umelecké akadémie.

Počas 17. stor. existovali viaceré pokusy o založenie akadémií i mimo Talianska (napr. v Španielsku 1660 – 74 existovala akadémia v Seville; okolo 1606 sa umelci neúspešne pokúšali založiť akadémiu v Madride; v Holandsku založil Karl van Mander súkromnú akadémiu v Haarleme, → haarlemská škola). Rozhodujúce postavenie v školení a v určovaní ekonomického a spoločenského statusu umelca vo väčšine európskych krajín však až do 18. stor. zohrávali cechy.

V roku 1648 bola v Paríži založená Kráľovská akadémia maliarstva a sochárstva (Académie royale de peinture et de sculpture, zatvorená 1793, jej pokračovateľkou je od 1816 Académie des beaux-arts). Jej oficiálne reguly vychádzali z regúl, ktoré sformuloval Federico Zuccari v Akadémii sv. Lukáša v Ríme. Princípy, program a metódy výučby umelcov, ktoré sa uplatnili v Kráľovskej akadémii maliarstva a sochárstva (napr. kreslenie najskôr podľa kresieb, potom podľa sadrových odliatkov a nakoniec podľa živého modelu i každoročné udeľovanie cien, z ktorých najvýznamnejšou bola Rímska cena, francúzsky Prix de Rome), až do polovice 20. stor. rozhodujúcim spôsobom ovplyvnili európsku (západnú) tradíciu školenia umelcov i novozakladané umelecké akadémie a výučbu v nich. Súčasťou výučby na Kráľovskej akadémii maliarstva a sochárstva však nebola architektúra, tá sa od roku 1671 vyučovala separátne na Kráľovskej akadémii architektúry (Académie royale d’architecture; v niektorých umeleckých akadémiách v iných krajinách, napr. v Anglicku v Londýne, bola súčasťou výučby aj architektúra). Kráľovská akadémia maliarstva a sochárstva v 17. – 19. stor. významným spôsobom ovplyvnila výtvarné umenie vo Francúzsku. Výstavy diel jej členov (absolventov akadémie), ktoré usporadúvala, patrili najmä v 18. stor. k najvýznamnejším umeleckým a spoločenským podujatiam. Bola štátnou inštitúciou (od 1705 jej výdavky pokrýval štát; bola efektívnou a integrálnou súčasťou štátnej kultúrnej politiky), čo znamenalo, že štát mal rozhodujúci vplyv na umeleckú výučbu i na produkciu umeleckých diel (jeden z charakteristických znakov akadémie) a akadémia mala zároveň monopol na všetky štátne objednávky. V roku 1666 bola otvorená Francúzska akadémia v Ríme, kde absolvovali niekoľkoročný štipendijný pobyt držitelia Rímskej ceny.

Podľa vzoru Kráľovskej akadémie maliarstva a sochárstva vznikli v 18. stor. umelecké akadémie vo viacerých európskych krajinách (väčšina z nich existuje do súčasnosti) a významným spôsobom vplývali na šírenie i na vývin klasicizmu.

K prvým akadémiám založeným podľa francúzskeho vzoru patrila akadémia vo Viedni (Kaiserliche Akademie, založená 1692 Petrom Strudelom, od 1705 financovaná štátom, zanikla 1714, obnovená 1725 maliarom Jacobom van Schuppen ako Akademie der Maler, Bildhauer und Baukünstler, dnes Akadémia výtvarných umení vo Viedni, nem. Akademie der Bildende Künste), kde sa školili, resp. pôsobili viacerí umelci činní v rámci habsburskej monarchie i na našom území, napr. Jan Ignác Cimbal, Johann Lucas Kracker, Johann Baptist Wenzel Bergl, Felix Ivo Leicher, Franz Anton Maulbertsch, František Xaver Karol Palko, Anton Schmidt, Paul Troger, Andrej Zallinger.

Koncom 18. stor. existovalo v Európe približne 100 umeleckých akadémií, výnimočne boli zakladané aj mimo Európy (napr. 1785 v Mexiku). V roku 1744 bola založená Kráľovská umelecká akadémia v Madride (Real Academia de Bellas Artes de San Fernando), v roku 1754 Kráľovská dánska umelecká akadémia v Kodani (v súčasnosti Det Kongelige Danske Kunstakademi Skoler for Arkitektur, Design og Konservering), v roku 1768 Kráľovská umelecká akadémia v Štokholme (Kungliga Akademien för de fria konsterna), v roku 1757 Cárska umelecká akadémia v Petrohrade, v roku 1786 bola zreorganizovaná umelecká akadémia v Berlíne (založená 1697) a v roku 1762 akadémia v Drážďanoch (založená 1705). K najvýznamnejším akadémiám patria aj Kráľovská akadémia umení v Londýne (Royal Academy of Arts) založená v roku 1768 a Akadémia výtvarných umení v Prahe založená v roku 1799.

V 19. stor. výučba i umelecké názory prezentované na akadémiách začali upadať do formalizmu spútaného akademickou estetikou (→ akademizmus). Tento trend pokračoval aj v 20. stor., keď sa sformovali viaceré alternatívne umelecké školy (napr. Bauhaus) a niektoré z umeleckých akadémií sa vzdali výučby (napr. 1873 Akadémia sv. Lukáša v Ríme) a sústredili sa najmä na výstavnú a archívnu činnosť.

Z hľadiska slovenského umenia bola dôležitá najmä akadémia vo Viedni. V 19. stor. sa slovenskí výtvarníci vzdelávali najmä na akadémiách v Budapešti (založená 1871), Prahe a Mníchove (založená 1808), ktoré boli významnými strediskami akademického umenia 19. stor. Bratislavská umelecká akadémia (Vysoká škola výtvarných umení) bola založená v roku 1949.

4. spoločenské a osvetové zariadenia, napr. Robotnícka akadémia v Bratislave (založená 1919);

5. verejné vystúpenie s kultúrnym alebo s telovýchovným programom.