Mccheta

Mccheta — jedno z najstarších nepretržite obývaných miest v Gruzínsku.

Územie mesta a jeho okolie boli obývané už v bronzovej dobe (3. – 2. tis. pred n. l.). V neskorej bronzovej dobe a v železnej dobe (1. tis. pred n. l.) bolo husto osídlené (archeologické vykopávky Samtavro, Zemo Avčala, Cicamuri, Cerovani). Podľa zborníka gruzínskych letopisov História Kartli Mcchetu založil Mcchetos, syn Karlosa, predka Gruzíncov. Historici odvodzujú názov mesta od gruzínskeho kmeňa Meschov, ktorého časť v 8. stor. pred n. l. obývala územie dnešnej Mcchety. V 8. a 7. stor. pred n. l. bola Mccheta bohatým mestom s rozvinutým hrnčiarstvom, výrobou keramiky a spracovaním kovov. Jej poloha na križovatke obchodných ciest pozdĺž riek Kury a Aragvi viedla k rozvoju obchodu. Od konca 4. stor. pred n. l. do začiatku 6. stor. n. l. bola hlavným mestom Kartlijského kráľovstva (→ Kartli). Mesto sa členilo na niekoľko štvrtí, v každej z nich bolo námestie, obytné domy, kúpele, obchodné priestory, remeselnícke dielne a kanalizácia. Všetky štvrte boli obohnané múrmi s pevnosťami a spolu vytvárali obranný systém celého mesta. Neďaleko mesta na vrchu Bagineti bolo kultové miesto Armazi s pevnosťou Armazisciche, kde sa nachádzala kráľovská rezidencia. V tomto období bolo okrem tradičných remesiel rozvinuté aj zlatotepectvo, drevorezbárstvo, sochárstvo, výroba skla, architektúra, Mccheta mala aj vlastnú výrobňu dvoch druhov škridiel, hlavného architekta a hlavného výtvarníka. V roku 65 pred n. l. Mcchetu dočasne obsadil rímsky vojvodca Pompeius (Magnus). Po príchode sv. Niny ( → Nino) do Mcchety bolo v 1. polovici 20 rokov 4. stor. prijaté kresťanstvo za štátne náboženstvo Kartlijského kráľovstva. V 5. stor. kráľ Vachtang I. Gorgasali ustanovil mcchetského biskupa za katolika pre celé kráľovstvo. Na začiatku 6. stor. Vachtangov syn kráľ Dači (vládol na prelome 5. a 6. stor.) preniesol hlavné mesto z Mcchety do Tbilisi. Mchceta stratila politický význam, ale naďalej ostala cirkevným centrom a hlavným sídlom hlavy gruzínskej cirkvi (→ Gruzínska apoštolská autokefálna pravoslávna cirkev). V rokoch 736 – 38 bolo mesto zničené arabskými nájazdmi, začiatkom 15. stor. vyplienené stredoázijským dobyvateľom Timúrom (Tamerlán). V nasledujúcom období jej význam postupne klesal.

Stavebné pamiatky: zvyšky akropoly Armazisciche (1. stor. pred n. l.), zvyšky Pompeiovho mosta (1. stor. pred n. l.), katedrála Sveticchoveli (1010 – 29) s hrobkami gruzínskych panovníkov, chrám Džvari (6. stor.), kláštor Samtavro (11. stor.). V roku 1994 bol súbor historických pamiatok zapísaný do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO.