chicagska škola

chicagska škola [šikág-] — 1. archit. neformálna skupina architektov, ktorí v poslednej štvrtine 19. a začiatkom 20. stor. (po ničivom požiari v Chicagu 1871) uplatnili viacero technologických inovácií v novej masovej výstavbe obchodných a administratívnych budov v Chicagu. Charakteristický je pre ne napr. liatinový a neskôr oceľový skelet budovy, kvôli požiarnej bezpečnosti spočiatku obmurovaný masívnymi, neskôr čoraz subtílnejšími tehlovými, kamennými a betónovými vrstvami. Zväčšovanie počtu podlaží dávalo stavbám celkom novú podobu. Hlavnou črtou diel chicagskej školy bolo priznanie vnútornej konštrukcie (skeletu) na vonkajšom vzhľade budovy. S tým súviseli veľké trojdielne okná (tzv. chicagske), ktoré mali po stranách úzke prevýšené časti a na šírku vypĺňali celé jedno konštrukčné pole. Typický bol aj jednoduchý dekor fasády (tehly alebo terakotové typizované články). Najvýraznejšou osobnosťou chicagskej školy bol L. H. Sullivan, ktorý zaviedol rozčlenenie výškovej budovy na tri časti podľa účelu (v spodnej časti sú obchody a prístupy na jednotlivé poschodia, nad ňou ľubovoľný počet poschodí s kancelárskymi miestnosťami, pričom do priečelia majú obrátené rovnaké okenné otvory, hornú časť tvorí atika, za ktorou je technické vybavenie, napr. strojovne výťahov, ventilácia a klimatizácia). K ďalším architektom patria Dankmar Adler (*1844, †1900), ktorý od 1881 spolupracoval s L. H. Sullivanom a spoločne sa podieľali na viacerých administratívnych a komerčných budovách (Wainwright Building, 1890 – 91, Saint Louis; Schiller Building, 1891 – 93, Chicago, demolovaná; Guaranty Building, 1894 – 95, Buffalo) i na divadlách (Auditorium Building, 1886 – 89, Chicago, dnes súčasť Rooseveltovej univerzity), a W. (Le Baron) Jenney, ktorý navrhol administratívnu budovu Home Insurance Building v Chicagu (1883 – 85, deštruovaná 1931) označovanú ako prvý mrakodrap. Viaceré originálne rané mrakodrapy v Chicagu navrhlo architektonické štúdio Burnham & Root (založené 1873, D. H. Burnham a John Wellborn Root, *1850, †1891), napr. Rookery Building (1885 – 88), Monadnock Building (1889 – 92) a Reliance Building (1890 – 95, s Charlesom Atwoodom, *1849, †1896) v Chicagu, majstrovské dielo, ktoré nesie hlavné črty chicagskej školy. K ďalším predstaviteľom chicagskej školy patria William Holabird (*1854, †1923) a Martin Roche (*1853, †1927), ktorí mali po 1881 spoločnú architektonickú kanceláriu a v Chicagu navrhli napr. budovy Tacoma Building (1888 – 89, deštruovaná), Old Colony Building (1894), Marquette Building (1894 – 95) a Chicago Building (1904 – 05). Jedným z posledných diel chicagskej školy je obchodný dom Carson Pirie Scott & Co v Chicagu (1899 – 1904; od 2007 rekonštruovaný a premenovaný na Sullivan Center) od L. H. Sullivana. V roku 1893 sa v Chicagu uskutočnila svetová výstava World’s Columbian Exposition, ktorej objekty boli postavené v historizujúcom (klasicizujúcom) duchu a ten postupne zatlačil do úzadia dopyt po racionálnej architektúre chicagskej školy. Na odkaz chicagskej školy nadviazal až v 20. stor. Sullivanov žiak F. L. Wright. Diela chicagskej školy patrili k zdrojom, z ktorých čerpala racionálna moderná architektúra 20. stor. v USA i v Európe;

2. ekon. smer ekonomického myslenia, ktorý vznikol začiatkom 30. rokov 20. storočia v USA (skutočný rozvoj nastal až v 50. rokoch). Vychádza z liberálneho prístupu k fungovaniu ekonomiky, zdôrazňuje význam cenového mechanizmu pre efektívnu alokáciu vzácnych zdrojov v ekonomike. Zaoberá sa skúmaním širokého spektra otázok, ktoré prispeli k formovaniu a rozvoju viacerých smerov ekonomického myslenia, napr. monetarizmu, teórie verejnej voľby, teórie ľudského kapitálu, teórie racionálnych očakávaní a i. Z metodologického hľadiska jej predstavitelia zastávali princípy pozitívnej ekonomickej analýzy, k najvýznamnejším patrili v 30. – 40. rokoch F. H. Knight a Jacob Viner (*1892, †1970), v 50. rokoch M. Friedman, v 80. – 90. rokoch G. S. Becker a R. E. Lucas. V období 1976 – 95 získali jej predstavitelia (M. Friedman, T. W. Schultz, G. J. Stigler, M. H. Miller, R. H. Coase, G. S. Becker, R. W. Fogel, R. E. Lucas) osem Nobelových cien za ekonómiu;

3. sociol. americká sociologická škola, ktorá sa sformovala na Chicagskej univerzite. Sociológia sa na tejto univerzite začala vyučovať v roku 1892 (W. I. Thomas, Albion Small (*1854, †1926)), vrcholné obdobie školy bolo približne v 20. a 30. rokoch 20. storočia. Akcentovala blízke prepojenie empirických výskumov s teoretickými východiskami. Odmietala špekulatívne chápanie sociológie, inšpirovala sa výskumnými postupmi antropológie, zdôrazňovala vedecké poznanie spoločnosti, inovatívne bolo v tej dobe jej prepájanie biografickej metódy so štatistickými metódami, rozvíjala analýzu osobných dokumentov, monografickú metódu. Zahŕňala sociológiu mesta, sociálnu ekológiu, resp. humánnu a urbánnu ekológiu, ale aj sociológiu organizácie, rodiny a rasových problémov. K jej najvýznamnejším predstaviteľom patrili R. E. Park, Albion Woodbury Small (*1854, †1926), Ernest Watson Burgess (*1886, †1966), ale napr. aj zakladateľ symbolického interakcionizmu, filozof George Herbert Mead (*1863, †1931).