hubky

hubky, Porifera — kmeň z podríše mnohobunkovce (Polycytozoa), najjednoduchšie nepohyblivé mnohobunkové živočíchy (→ mnohobunkové organizmy). Žijú prevažne na dne morí, kde zväčša vytvárajú kolónie. Majú rozmanitý tvar tela (vakovitý, valcovitý, guľovitý, diskovitý alebo pohárikovitý), ktoré je na jednom konci uzavreté. Stavba tela je na bunkovej úrovni, nemajú žiadne orgány, nervovú a svalovú sústavu, telesnú symetriu a ani oddelené časti tela; ich bunky sú špecializované na jednotlivé funkcie (napr. zber potravy, trávenie, obrana). Podľa umiestnenia golierikových buniek s filtračnou funkciou sa rozlišujú 3 organizačné typy hubiek: ascon, sycon a leucon.

Kostra (pseudoskelet), ktorá udržiava tvar tela hubky, pozostáva z malých, zväčša rôzne pospájaných ihlíc – spikúl (spiculae), inkrustovaných uhličitanom vápenatým (vápenaté hubky) alebo kremičitanmi (kremité hubky), alebo je z rohovinovej organickej látky spongínu, ktorý sa pomerne rýchlo rozkladá (preto sa vo fosílnom stave zachovali iba vápenaté a kremité hubky). Rozmnožujú sa buď nepohlavne (vonkajším a vnútorným pučaním), alebo pohlavne (zvyčajne sú obojpohlavné): pohlavné bunky oplodnené v tele voľne vypúšťajú do vody; okolo 1 mm dlhé larvy (planuly) sa pohybujú pomocou bŕv a do 24 hodín sa prichytia o podklad. Hubky sa živia filtrovaním mikroorganizmov z vody, ktorú bičíky golierikových buniek priháňajú neustálym pohybom; privádzajú tak aj kyslík a odvádzajú produkty metabolizmu von z tela.

Hubky žijú od stredného proterozoika dodnes, patria k najstarším známym živočíchom. Morské hubky s kremitými kostrovými ihlicami sa hromadne vyskytovali už v spodnom kambriu, v jure sa v niektorých oblastiach rozšírili natoľko, že z ich schránok vyrástli celé útesy podobné koralovým. Na východnej Sibíri v Rusku a vo Veľkom kaňone v USA sa našli jednoduché kremité ihlice hubiek staré asi 1,5 mil. rokov. V súčasnosti žijúce sladkovodné druhy sa len veľmi málo odlišujú od prvohorných foriem a pravdepodobne predstavujú slepú vývojovú vetvu. Najviac hubiek sa vyskytuje na kamenistom substráte tropických a subtropických morí v hĺbke 100 – 500 m. Patrí sem okolo 10-tisíc druhov (v strednej Európe len 6) v zoologickom systéme rozdelených na 3 triedy: vápnice (Calcarea), kremenice (Demospongia) a košovky (Hexactinellidea). V Stredozemnom mori sa v hĺbkach do 50 m vyskytuje najznámejší druh hubky hubka mycia (Spongia officinalis), ktorej pružné vlákna vytvárajú okrúhle, okolo 35 cm široké sivé až čierne, vnútri žltobiele vankúše; v minulosti sa z nej odstránením živých buniek vyrábala špongia na umývanie, v súčasnosti je vzácna. Na Slovensku sa vyskytujú napr. druhy hubka jazerná (Spongilla lacustris), ktorá sa v sladkých stojatých alebo pomaly tečúcich vodách rozkonáruje na povrchu rozličných predmetov a žije v symbióze s riasami, a hubka riečna (Ephydatia fluviatilis), ktorá v tečúcich vodách vytvára ploché kôrovité prírastky s priemerom 10 cm.