krajské zriadenie

krajské zriadenie — systém organizácie správy štátu jej rozdelením do územnosprávnych celkov, krajov, aj administratívne členenie štátu na kraje. Krajské zriadenie bolo (resp. je) uplatňované vo viacerých štátoch, napr. v Číne, kde kraje ako nižšie územnosprávne jednotky jestvovali už od začiatku 1. tisícročia pred n. l., v Svätej rímskej ríši, resp. Svätej rímskej ríši nemeckého národa, predstavoval ríšsky kraj (nem. Reichskreis; spolu ich bolo 10) v období 1500 – 1806 vyšší územnosprávny celok (teritoriálnu jednotku) zahŕňajúci viacero štátov. V Čechách spadajú začiatky krajského zriadenia do 13. stor., keď sa v dôsledku rozpadu hradského zriadenia (od 12. stor.) a následnej feudálnej roztrieštenosti objavila nevyhnutnosť vytvoriť nový, jednotný systém správy umožňujúci uplatňovať ústrednú kráľovskú autoritu v ktorejkoľvek časti krajiny. Systém krajov sa však ustaľoval až do začiatku 15. stor. a s prestávkami pretrval do 1860 – 62. Po vzniku Československa bol opätovne zavedený po 1948. Po jeho rozpade po Nežnej revolúcii (1989) a vzniku samostatnej Českej republiky a Slovenskej republiky (1. 1. 1993) sa po správnych reformách vyvíjalo územnosprávne členenie v obidvoch štátoch odlišne.