Konrád z Marburgu

Konrád z Marburgu, okolo 1180/90 – 30. 7. 1233 pri Marburgu — nemecký kňaz, pápežský inkvizítor. Teologické vzdelanie získal pravdepodobne na univerzite v Paríži alebo v Bologni. Predpokladá sa, že bol premonštrátom alebo svetským kňazom. Bol známy asketickým spôsobom života a fanatickou horlivosťou pri potláčaní herézy v cirkvi a v boji proti kacírom (podroboval ich tortúre). Ako energický kazateľ sa na podnet pápeža Inocenta III. zúčastnil 1208 – 09 križiackej výpravy proti albigéncom v južnom Francúzsku. V roku 1219 bol pápežom Honoriom III. poverený kontrolou spôsobu života kléru v kláštoroch v strednom Porýní. Získal si priazeň landgrófa Ľudovíta IV. Durínskeho (*1200, †1227), manžela Alžbety Durínskej. V roku 1225 sa stal Alžbetiným spovedníkom a duchovným poradcom, pod jeho vedením viedla prísne asketický život. Po Alžbetinej smrti (1231) sa zaslúžil o jej kanonizáciu, v ktorej záujme zdokumentoval jej život, skutky milosrdenstva a zázraky. Zohral rozhodujúcu úlohu pri zničení valdénskej a katarskej herézy v strednom Nemecku. V roku 1231 ho pápež Gregor IX. vymenoval za pápežského inkvizítora pre oblasť Durínska a Hesenska a po niekoľkých úspešných protikacírskych súdnych procesoch aj pre celé Nemecko (veľký inkvizítor). Pre vysoké výdavky na svoju činnosť mal konflikty s cirkevnou i so svetskou hierarchiou, čo vyvrcholilo v roku 1233, keď obvinil zo satanizmu grófa Heinricha III. zo Saynu (*1193, †1247), čo bolo pokladané za útok proti výsadám šľachty. Heinrich III. zo Saynu bol mohučským arcibiskupom a provinčnou synodou biskupov uznaný za nevinného, čo však Konrád z Marburgu odmietol akceptovať a proces chcel obnoviť. Cestou z Mohuča (Mainz) do Marburgu bol niekoľkými rytiermi prepadnutý a zavraždený.