horúca škvrna

horúca škvrna, angl. hot spot —

1. astron. oblasť vysokej teploty na povrchu hviezdy alebo akrečného disku. Vzniká v dvojhviezde v mieste, kde dopadá plyn pri prenose hmoty z jednej zložky na druhú, premenou jeho kinetickej energie na tepelnú energiu. Horúca škvrna emituje ultrafialové (ak je zložkou prijímajúcou hmotu biely trpaslík) alebo röntgenové žiarenie (ak je zložkou prijímajúcou hmotu neutrónová hviezda alebo čierna diera). Existencia horúcej škvrny sa prejavuje na svetelnej krivke dvojhviezdy krátkodobým zjasnením, tzv. hrbom;

2. geol. dlhodobo aktívna zóna sopečnej činnosti, menšia časť zemskej kôry (s priemerom 200 – 800 km) s anomálne vysokým tepelným tokom. Nachádza sa na miestach vzostupných konvekčných prúdov zemského plášťa v podobe tzv. plášťových chocholov (mantle plumes). Pri posune litosférickej dosky nad takéto miesto vzniká bazaltová sopka, ktorá zanikne až po odsune dosky sponad plášťového chochola. Takto vznikala počas uplynulých asi 80 mil. rokov napr. reťaz Havajských ostrovov, ktoré sú vlastne vrcholmi podmorských sopiek s výškou 3 800 – 4 500 m nad dnom oceána. Ich vek narastá od juhovýchodu od súčasne veľmi aktívnych sopiek Mauna Loa a Kilauea (na ostrove Havaj) smerom na severozápad po najstaršie, už nie aktívne vulkány. Väčšina sopečných výbuchov vyvolaných horúcou škvrnou prebieha pokojne a trvá veľmi dlho (napr. erupcia Kilauey trvala nepretržite 16 rokov). V súčasnosti je na Zemi asi 40 – 50 horúcich škvŕn, okrem oblasti Havajských ostrovov sú známe napr. z oblasti Réunionu, Galapág, Islandu, Etiópie a Yellowstonského národného parku v USA.