koreanistika

koreanistika, aj koreanológia — časť orientalistiky zaoberajúca sa skúmaním kórejského jazyka, literatúry, dejín a kultúry Kórey. Má filologicko-historické zameranie a sprístupňuje kórejské jazykové pramene. Prvé zápisky o Kórei v niektorom zo západných jazykov (v holandčine) pochádzajú od účtovníka holandskej Východoindickej spoločnosti Hendrika Hamela (*1630, †1692), ktorého loď stroskotala v Kórei. K začiatočnému obdobiu koreanistiky sú zaraďované práce misionárov Horacea Granta Underwooda (*1859, †1916) a Jamesa Scartha Gala (Gale; *1863, †1937), ktorí spolupracovali na kórejskom preklade Biblie a na Kórejsko-anglickom slovníku (A Korean-English Dictionary, 1897), ako aj Homera Bezaleela Hulberta (*1863, †1949), ktorý v angličtine vydal prvé Dejiny Kórey (The History of Korea, 1905) a Porovnávaciu gramatiku kórejského jazyka a drávidských jazykov v Indii (A Comparative Grammar of the Korean Language and the Dravidian Languages of India, 1905), i francúzskeho orientalistu Mauricea Couranta (*1865, †1935). Po japonskej anexii Kórey (1910) sa koreanistika začala rozvíjať vo viacerých krajinách. V USA George McAfee McCune (*1908, †1948) a Edwin Oldfather Reischauer (*1910, †1990) publikovali Transkripciu kórejského jazyka (The Romanization of the Korean Language, 1937) predstavujúcu jeden z najrozšírenejších spôsobov transkripcie kórejčiny do latinky založený na fonetike, tzv. McCunovu-Reischauerovu transkripciu (McCune-Reischauer romanization). V Nemecku sa na rozšírení koreanistiky podieľal André Eckhardt (*1884, †1974; Kórejská konverzačná gramatika: s článkami a rozhovormi, Koreanische Konversations-Grammatik: mit Lesestücken und Gesprächen, 1923), vo Fínsku Gustaf John Ramstedt (*1873, †1950; Kórejská gramatika, A Korean Grammar, 1939) a v Rusku Alexandr Alexejevič Cholodovič (*1906, †1977; Esej o kórejskej gramatike, Očerk grammatiki korejskogo jazyka, 1954; Kórejsko-ruský slovník, Korejsko-russkij slovar, 1958).

V niektorých krajinách bolo možné koreanistiku študovať ako samostatný odbor alebo ako súčasť štúdia sinológie či japonistiky. K takýmto pracoviskám patril napr. odbor koreanistiky na Katedre filológie a dejín Ďalekého východu (dnes Ústav asijských studií) Filozofickej fakulty Karlovej univerzity v Prahe, ktorý v roku 1950 založil Alois Pultr (*1906, †1992) v spolupráci s kórejským historikom a archeológom Han Hung-suom (*1909, †?), ktorý začas pôsobil v Prahe. Obidvaja spolupracovali aj na tvorbe výučbových materiálov (Učebnice korejštiny, 1954, a jej 2. diel Příruční slovník česko-korejský, 1954) i na preklade románu Kim Nam-čchona (*1911, †1953) Proud (Täha, 1939; čes. 1947; prvý román preložený z modernej kórejčiny do cudzieho jazyka). Ďalšie české univerzitné centrum výučby kórejského jazyka vzniklo v roku 2015 na Univerzite Palackého v Olomouci. K významným českým koreanistom patria Vladimír Pucek (*1933, †2022), ktorý je autorom prvej učebnice kórejskej gramatiky v češtine (Gramatika korejského jazyka, 2009), Miriam Löwensteinová (*1958), ktorá sa venuje prevažne kórejskej literatúre a histórii (Studie z dějin starší korejské literatury, 2006, s V. Pucekom; Slovník korejské literatury, 2007), prekladateľka kórejskej poézie Ivana Marie Gruberová (*1964), lingvista a prekladateľ Tomáš Horák (*1973) a i.

Vo Francúzsku založil v roku 1959 japonológ Charles Haguenauer (*1896, †1976) na Sorbone v Paríži Centrum kórejských štúdií (Centre d’études coréennes), v jeho vedení ho neskôr vystriedal kórejský historik I Ogg (*1928, †2001) pokladaný za zakladateľa kórejských štúdií vo Francúzsku, v roku 1968 vzniklo v Paríži ďalšie centrum kórejských štúdií, a to v Národnom inštitúte orientálnych jazykov a civilizácií (L’Institut national des langues et civilisations orientales) pod vedením lingvistu Andrého Fabra (Fabre; *1932, †2009). V Nemecku vzniklo viacero centier kórejských štúdií, k najstarším patria pracoviská na Eberhard Karls Universität Tübingen (1964; od 2010 v spolupráci s univerzitou v Soule) a na Ruhr-Universität v Bochume (1965), k novším centrum na Freie Universität v Berlíne (2008). V Poľsku vznikla v roku 1983 sekcia kórejských štúdií na Orientalistickom inštitúte (Instytut Orientalistyczny; dnes Katedra koreanistiky Fakulty orientálnych štúdií) Varšavskej univerzity pod vedením Haliny Ogarekovej-Czojovej (Ogarek-Czoj, *1931, †2004), v súčasnosti sa koreanistika rozvíja i na univerzitách v Poznani, Krakove a vo Vroclave. V Spojenom kráľovstve vytvoril v roku 1987 William Edward Skillend (*1926, †2010) centrum koreanistiky na The School for Oriental and African Studies (SOAS) Londýnskej univerzity, kde dlhodobo pôsobila aj historička koreanistka Martina Deuchlerová (Deuchler, *1935); Skillend bol súčasne spoluzakladateľom Asociácie kórejských štúdií v Európe (The Association for Korean Studies in Europe, AKSE, 1977). V Holandsku založil v roku 1947 na univerzite v Leidene významné centrum koreanistiky Frits Vos (*1918, †2000), neskôr tam pôsobil aj profesor Boudewijn Walraven (*1947), ktorý sa aktívne podieľal na spolupráci európskych koreanistických pracovísk prostredníctvom AKSE (1995 – 99 jej predseda). Ďalšou organizáciou združujúcou európskych koreanistov a učiteľov kórejského jazyka je Európska asociácia výučby kórejského jazyka (European Association for Korean Language Education, EAKLE, založená 2007). Centrá koreanistiky vznikli i v ďalších štátoch, viaceré vedecké a univerzitné pracoviská sú napr. v Rusku, Japonsku, ako aj v USA, kde na Yalovej univerzite bola vydaná významná lingvistická práca Samuela Elma Martina (*1924, †2009) Príručka kórejskej gramatiky... (Reference Grammar of Korean..., 1992).

K významným slovenským koreanistom patril Jozef Genzor (*1939, †2019), ktorý pôsobil v Kabinete orientalistiky, resp. v Ústave orientalistiky SAV. Zaoberal sa predovšetkým sociolingvistikou a výskumom kórejčiny v rodine jazykov sveta, bol autorom viacerých vedeckých publikácií a prekladal z kórejčiny (zbierka Tajomstvá belasého draka. Kórejské mýty a povesti, 1978, s V. Puckom). K starším slovenským prekladom z kórejčiny patrí román Krvavé stopy (Hjoljun, 1961) od proletárskeho autora Čchö So-häa (*1901, †1932; preložili V. Pucek a Naděžda Pucková, *1935). Zásluhou sinológa Martina Slobodníka (*1970, †2019) a s podporou neziskovej organizácie Korea Foundation bol v roku 2012 otvorený odbor koreanistiky na Katedre východoázijských štúdií Filozofickej fakulty UK v Bratislave. V súčasnosti tam pôsobia koreanisti Zuzana Hritzová (*1980), ktorá sa zaoberá najmä modernými dejinami Kórejského polostrova, a Miloš Procházka (*1975), ktorý sa špecializuje na spoločenský a historický vývoj KĽDR a je autorom prvej učebnice kórejského jazyka v slovenčine (Kórejský jazyk pre začiatočníkov, 2016).