košarovanie

košarovanie — spôsob chovu hospodárskych zvierat (najmä oviec) počas ich pasenia v letných mesiacoch spojený s hnojením pasienkových porastov a iných plôch. Spočíva v cieľavedomom držaní oviec v čase denného a nočného odpočinku v prenosných ohradách (košiaroch; odtiaľ názov), ktoré sa pravidelne (denne alebo raz za dva dni) prekladajú na ďalšie priľahlé miesto. Predstavuje najstarší a najlacnejší spôsob zúrodňovania trávnych porastov výlučne organickými hnojivami. Využíva sa najmä na hnojenie ťažko prístupných a odľahlých pasienkov. Pôvodne sa pojem košarovanie vzťahoval len na ovce a držanie hovädzieho dobytka v ohradách (stádlach) sa označovalo ako stádlenie, v súčasnosti sa často vzťahuje na ovce i na hovädzí dobytok.

V minulosti sa košarovanie využívalo najmä v trojpoľnom hospodárení na hnojenie úhorov, po zavedení striedavého hospodárenia na hnojenie ťažko prístupných polí, lúk a pasienkov. Uplatňovalo sa v oblastiach s rozvinutým salašníctvom. Pri individuálnom chove oviec každý majiteľ košaroval svojou čriedou iba vlastné pozemky, na kolektívnych salašoch organizoval košarovanie predseda salašného spolku (salašník). Majitelia košarovaných pozemkov boli povinní previezť na svoj pozemok košiar a ostatný inventár salaša, pomáhať pri prekladaní košiara a stravovať pastierov oviec. V 2. polovici 20. stor. v dôsledku zavádzania priemyselných hnojív do poľnohospodárskej veľkovýroby začal význam košarovania upadať, v niektorých poľnohospodárskych družstvách sa však od 80. rokov 20. stor. začal opäť zavádzať tradičný spôsob hnojenia poľnohospodárskej pôdy, a tým aj košarovanie, ktoré sa využíva aj v súčasnosti.