kovboj
Kovboj, Južná Dakota, 1887
kovboj, angl. cowboy — pastier (honec) dobytka na farme v západných oblastiach Severnej Ameriky, spravidla jazdec na koni.
Povolanie kovboja má korene v južných oblastiach USA so španielsko-mexickou kultúrou (Texas), ktorá ovplyvnila aj pracovný výstroj a charakteristické oblečenie (pevné kožené súčasti oblečenia, čižmy s ostrohami, klobúk so širokou strechou a i.) kovbojov. K značnému rozšíreniu kovbojského povolania došlo po občianskej vojne v USA (1861 – 65) s rozvojom mäsového priemyslu v západných oblastiach USA a so stavbou železníc. Kovboji každú jar a jeseň zhromažďovali početné stáda dobytka (až do 2,5 tis. kusov) na zrátanie a značkovanie a hnali ich z fariem cez prérie stovky kilometrov na dobytčie trhy spočiatku do veľkých miest, po vybudovaní železnice v Texase a na Veľkých prériách k najbližšej železničnej stanici, kde boli nakladané do vagónov a tak odvážané na trh. Čiastočný útlm kovbojského povolania nastal po osídlení západných oblastí a vynáleze ostnatého drôtu (1873), ktorým farmári mohli ohraničovať svoje pozemky, čím zanikli rozľahlé, voľne prístupné prérijné priestory.
Život a osudy kovbojov sa stali námetom príbehov a piesní (→ kovbojské piesne), na konci 19. stor. romantizujúcich vaudevillových predstavení o tzv. divokom západe (Wild West Show; → Buffalo Bill) a od začiatku 20. stor. aj filmov, čím sa v americkej kultúre položili základy westernového žánru (→ western). Kovbojská kultúra (napr. westernové jazdenie) a kovbojský štýl obliekania sú v USA populárne dodnes.