komorské majetky

komorské majetky — v Uhorsku majetky patriace štátu (eráru) a spravované Uhorskou komorou. Patrili k nim majetky, ktoré prepadli štátu (eráru) a komora ich z rôznych príčin, napr. pre vymretie šľachtického rodu, pre nevernosť alebo pre zradu šľachtica (napr. majetky skonfiškované počas protihabsburských povstaní), prebrala do dočasnej správy, ďalej biskupské a arcibiskupské majetky v období sedisvakancie či majetky nachádzajúce sa v pohraničných oblastiach, v ktorých sa organizovali protiturecké boje. V správe komory sa zvyčajne nachádzali len určitý čas, pretože sa často predávali, prípadne dávali do zálohu príslušníkom šľachtických rodov verných habsburskej dynastii, alebo sa po skončení povstania a uzavretí mieru vracali pôvodným majiteľom. Po vytlačení Turkov z južného Slovenska a po zániku ochrannej funkcie hradov v pohraničných územiach (od začiatku 17. stor.) postupne zanikla aj dlhoročná držba pohraničných hradov a ich majetkov spravovaných Uhorskou komorou. Tieto majetky sa udeľovali príslušníkom domácej i cudzej šľachty, ako aj bývalým vojenským kapitánom týchto hradov a pevností. Od polovice 17. stor. začala Uhorská komora pretvárať niektoré komorské majetky na komorské panstvá. Ostatné komorské majetky sa udržali do roku 1848, keď ich prevzala uhorská štátna správa.