velvíčia

velvíčia, Welwitschia — rod nahosemenných rastlín, čeľaď velvíčiovité. Dvojdomé vždyzelené stromy endemiticky pochádzajúce z Angoly a Namíbie.

Patrí sem jediný druh, do 50 cm vysoká velvíčia podivná (Welwitschia mirabilis, v niektorých botanických systémoch napr. Welwitschia bainesii a Tumboa bainesii) s mohutným (priemer do 1 m) kolovitým koreňom s početnými bočnými menšími koreňmi, s krátkou drevnatou stonkou ukrytou pod zemou, na konci s vegetačným vrcholom, z ktorého vyrastú počas celého života iba dva protistojné kožovité tmavozelené lesklé rozstrapkané a postupne zasychajúce, približne 50 cm široké listy a brachyblasty (skrátené konáre) s rozmnožovacími orgánmi usporiadanými v samčích a samičích kužeľovitých alebo guľovitých 3 – 5 cm dlhých šišticiach, menšie samčie šištice so 4 radmi semenných šupín v pazuchách so 6 tyčinkami a väčšie samičie šištice so 4 radmi semenných šupín v pazuchách po 1 vajíčku, neskôr po dozretí semien sa samičia šištica mení na semennú šišku, postupne sa farbiacu dočervena, rozpadávajúcu sa na semená s blanitými krídlami (samičie rastliny vytvárajú na rastline niekedy až 100 šištíc); jedna z najodolnejších rastlín sveta, tzv. živá fosília s najstaršími jedincami rastúcimi v púšti s vekom 1000 – 1500 rokov.