valeriána

valeriána, Valeriana — rod dvojklíčnolistových rastlín, čeľaď zemolezovité. Jednoročné alebo trváce byliny či vždyzelené kry pochádzajúce z mierneho, zo subtropického alebo z tropického pásma všetkých kontinentov okrem Antarktídy. Majú plazivé podzemky, príp. kolovité alebo zväzkovité korene, priamu, zvyčajne jednoduchú stonku (v súkvetí bohato vidlicovito rozkonárenú), stopkaté, zväčša aromatické jednoduché, obvykle prízemné listy, krížmo protistojné stopkaté alebo sediace celistvé, perovito zložené alebo perovito delené, zriedkavo trojpočetné stonkové listy bez prílistkov a drobné rúrkovité, lievikovité či svietnikovité päťpočetné obojpohlavné, zriedkavo jednopohlavné súmerné kvety usporiadané v mnohokvetých koncových metlinovitých vrcholíkoch, plod nažka s chocholcom (so zvyškom trváceho kalicha).

Patrí sem 425 – 440 druhov; na Slovensku sa prirodzene vyskytuje 7, napr. 60 – 200 cm vysoká trsovitá valeriána lekárska (Valeriana officinalis, v niektorých botanických systémoch napr. Valeriana exaltata, Valeriana major a Valeriana vulgaris) s priamou, pozdĺžne ryhovanou holou stonkou, so stopkatými nepárnoperovito zloženými, do 20 cm dlhými listami so 7 – 9 pármi kopijovitých zúbkatých 7 – 12 mm širokých lístkov (zvyčajne zbiehajúcich po listovej kostrnke, s koncovým lístkom rovnako širokým ako bočné lístky) a s voňavými obojpohlavnými bielymi alebo ružovými kvetmi, tinktúra zo sušeného podzemku sa používa napr. proti nespavosti, kŕčom, bolesti hlavy a na upokojenie, 40 – 100 cm vysoká aromatická valeriána kopcová (Valeriana stolonifera, v niektorých botanických systémoch Valeriana angustifolia subspecies stolonifera alebo Valeriana pratensis subspecies stolonifera) s husto chlpatou (najmä v dolnej časti) stonkou, s krátkostopkatými alebo so sediacimi nepárnoperovito zloženými strednými stonkovými listami s 8 – 14 pármi čiarkovito kopijovitých celistvookrajových alebo riedko zúbkatých 2 – 5 mm širokých lístkov zbiehajúcich po listovej kostrnke, s koncovým lístkom rovnako širokým ako bočné lístky a s obojpohlavnými bielymi alebo ružovými kvetmi, má podobné liečivé vlastnosti ako predchádzajúci druh, a 10 – 45 cm vysoká valeriána dvojdomá (Valeriana dioica, v niektorých botanických systémoch napr. Valeriana affinis, Valeriana pusilla a Valeriana subdentata) s celistvými dolnými stonkovými listami, lýrovito perovito dielnymi až perovito strihanými strednými a hornými stonkovými listami s koncovým úkrojkom väčším, ako sú bočné lístky, a s jednopohlavnými bielymi alebo svetloružovými kvetmi; pre atraktívne kvety sa pestujú ako okrasné rastliny.