turbovrtuľový motor

turbovrtuľový motor, angl. turboprop engine — lietadlový motor využívajúci na pohon vrtule plynovú turbínu. Vzduch vstupujúci vstupným difúzorom sa nasáva viacstupňovým kompresorom, ktorý ho vtláča do spaľovacej komory, kde sa do stlačeného vzduchu vstrekuje palivo a zapáli sa (pri spúšťaní motora elektrickou iskrou, neskôr od tepla plameňa v spaľovacej komore). Prúd spalín vystupujúci zo spaľovacej komory roztáča turbínu, ktorá poháňa jednak kompresor a jednak vrtuľu, zvyšok výkonu turbíny, ktorý sa na pohon kompresora nevyužil, je odovzdávaný z výstupného hriadeľa turbíny cez ozubený prevod (reduktor) na pohon vrtule. Ak turbína poháňa cez prevody a sústavu hriadeľov (transmisia) rotory vrtuľníka, ide o turbohriadeľový motor (angl. turboshaft engine). Väčšinou (na pohon vrtuľníkov vždy) sa používa dvojhriadeľové usporiadanie, pri ktorom časť turbíny poháňa kompresor (spojenie turbíny a kompresora tvorí generátor plynu) a druhá časť (voľná, pracovná turbína) vrtuľu. Pri lietadlách vytvára vrtuľa približne 90 % ťahu, zvyšok vytvára reaktívny účinok unikajúcich spalín. Rýchlosť letu obmedzuje vrtuľa, pri ktorej obvodová rýchlosť koncov listov nesmie presiahnuť rýchlosť zvuku, inak sa podstatne znižuje jej účinnosť. Takto je rýchlosť letu obmedzená na 500 – 700 km/h, dá sa však zvýšiť použitím vrtule s väčším počtom kosákovito zakrivených lopatiek menšieho priemeru (ktorých obtekanie je obdobné ako pri šípových krídlach) nazývaných propfan, v takom prípade ide o vrtuľodúchadlový motor (angl. propfan engine). Turbovrtuľové motory sa vyrábajú na rozsah výkonov 300 až 10 000 kW, v porovnaní s reaktívnymi motormi majú vyššiu účinnosť a v porovnaní s piestovými leteckými motormi menšiu hmotnosť, nižší čelný odpor, jednoduchšiu konštrukciu a lepšiu spoľahlivosť. Používajú sa na pohon nákladných lietadiel i menších dopravných lietadiel a postupne nahrádzajú aj výkonnejšie piestové motory športových a menších úžitkových lietadiel.