sépiová kosť

sépiová kosť, os sepiae — vnútorná vápenatá, pretiahnuto oválna a výrazne pórovitá schránka sépií, ktorá je umiestnená na chrbtovej strane tela pod plášťom; redukovaný pozostatok pôvodnej vonkajšej ulity hlavonožcov. Vyznačuje sa zložitou komôrkovitou stavbou pozostávajúcou z množstva vzájomne prepojených dutín oddelených tenkými priehradkami; je zložená prevažne z aragonitu a z organickej matrice z chitínu a proteínov. Hlavnou funkciou sépiovej kosti je regulácia vztlaku, zmenou pomeru plynov a kvapalín v jednotlivých komôrkach dokáže sépia upravovať svoju hustotu a udržiavať sa v požadovanej hĺbke bez zvýšeného energetického výdaja.

Po uhynutí živočícha sa sépiová kosť zvyčajne uvoľní z tela a vyplaví na morské pobrežia; používa sa napr. ako zdroj vápnika pri chove vtákov, plazov a niektorých bezstavovcov, na obrusovanie zobákov, alebo v tradičnej čínskej medicíne ako súčasť prípravkov na neutralizáciu žalúdočnej kyseliny a ako zdroj minerálnych látok, v minulosti sa používala napr. v zlatníctve a šperkárstve na výrobu foriem na odlievanie drobných kovových predmetov.