šabat

šabat [hebrejsky], jidiš šábes — v judaizme deň odpočinku. Vychádza z biblického verša, podľa ktorého Boh dokončil svoje dielo na siedmy deň (Gen 2,2 – 3), a z desiatich Božích prikázaní, podľa ktorých Boh na siedmy deň oddychoval (Dt 5,12 – 15; Ex 20,8 – 11). Príkaz dodržiavať šabat sa v biblickom texte viackrát opakuje. Začína sa v piatok západom slnka (hebr. erev šabat) a končí sa po súmraku sobotného večera (hebr. moca'ej šabat). Na začiatku šabatu sa zapaľujú dve šabatové sviečky (hebr. nerot šabat) a podáva sa večerná hostina so šabatovým chlebom (→ chala), ktorej súčasťou je požehnanie nad vínom (hebr. kiduš). Zvykom je aj pozývanie hostí. Pred šabatom sa v synagóge odrieka modlitba na jeho uvítanie (hebr. Kabalat šabat) a spieva pieseň Poď, môj milý (hebr. Lecha dodi). V sobotu prebiehajú bohoslužby a hostiny. Je ukončený večernou bohoslužbou a obradom oddelenia (→ havdala).

Podľa Halachy je zakázaných 39 hlavných kategórií prác a prác z nich odvodených (hebr. avot-melacha), napr. používanie ohňa, a to aj v odvodenej podobe (rozsvecovanie a zhasínanie svetiel elektrickým vypínačom), varenie, manipulácia s peniazmi, doprava. V Jeruzaleme a Tel Avive-Jaffe je prerušená mestská hromadná doprava, rovnako sú zatvorené aj štátne podniky. Dodržiavanie šabatu patrí k základným pilierom judaizmu. Jeho znesvätenie (hebr. chilul šabat) je považované za ťažký prečin. Prikázania šabatu je možné porušiť iba v prípade ohrozenia ľudského života (hebr. pikuach nefeš).