Rímska kúria

Rímska kúria, Curia Romana, aj pápežská kúria — inštitúcia predstavujúca správny aparát pápeža, zoskupený do viacerých útvarov (napr. dikastériá, orgány), prostredníctvom ktorého riadi katolícku cirkev na celom svete. Pápež ako hlava katolíckej cirkvi uplatňuje pomocou Rímskej kúrie pri vykonávaní svojho najvyššieho pastoračného úradu moc, ktorá z neho vyplýva, vo všetkých partikulárnych cirkvách. Počiatky

Rímskej kúrie siahajú do prvých storočí dejín kresťanstva, pričom po dlhom historickom vývoji nadobudla modernú organizačnú štruktúru reformou z konca 16. storočia, ktorú uskutočnil pápež Sixtus V. konštitúciou Immensa aeterni Dei (1588), keď bolo vytvorených 15 stálych kongregácií Rímskej kúrie. Jej ďalšie reformy realizoval začiatkom 20. storočia pápež Pius X. konštitúciou Sapienti consilio (1908), ktorá sa stala základom pre legislatívnu úpravu Rímskej kúrie v Kódexe kánonického práva z roku 1917. K reformám Rímskej kúrie došlo aj v 2. polovici 20. storočia počas pontifikátov Pavla VI. (konštitúcia Regimini Ecclesiae universae, 1967) a Jána Pavla II. (konštitúcia Pastor bonus, 1988). Jej najnovšiu reformu uskutočnil pápež František vydaním konštitúcie Praedicate evangelium (2022), ktorá rozsiahlym spôsobom zmenila najmä štruktúru Rímskej kúrie, pričom zdôraznila úlohu evanjelizácie, resp. pastorácie.

Rímska kúria sa skladá zo Štátneho sekretariátu, dikastérií a orgánov (členiacich sa na orgány spravodlivosti a ekonomické orgány), ktoré sú právne na jednej úrovni a označujú sa ako kuriálne inštitúcie. Povaha činnosti kuriálnych inštitúcií je vo vzťahu k pápežovi služobná a zástupná. Pápež ich používa ako nástroj pri plnení svojej úlohy hlavy katolíckej cirkvi a ako jediný im môže zveriť riadiacu moc, ktorá je vždy vykonávaná v jeho mene. Každá kuriálna inštitúcia je vedená prefektom alebo jemu na roveň postaveným funkcionárom, má určitý počet členov, ako aj sekretárov, ktorí pomáhajú prefektovi, podsekretárov, úradníkov a konzultorov. Okrem kuriálnych inštitúcií k Rímskej kúrii prislúchajú aj úrady (Prefektúra Pápežského domu, Úrad liturgických slávení Najvyššieho veľkňaza, kamerlengo sv. rímskej cirkvi), ktoré plnia pomocnú funkciu (bez riadiacej moci).

Štátny sekretariát tvoria tri sekcie: Sekcia pre všeobecné záležitosti, Sekcia pre vzťahy so štátmi a s medzinárodnými organizáciami a Sekcia pre diplomatický personál Svätej stolice. Dikastériá (do roku 2022 kongregácie) sú administratívnymi (výkonnými) orgánmi s vecnou pôsobnosťou v rôznych oblastiach činnosti cirkvi (Dikastérium pre evanjelizáciu, Dikastérium pre náuku viery, Dikastérium pre službu charity, Dikastérium pre východné cirkvi, Dikastérium pre Boží kult a disciplínu sviatostí, Dikastérium pre kauzy svätých, Dikastérium pre biskupov, Dikastérium pre klerikov, Dikastérium pre inštitúty zasväteného života a spoločnosti apoštolského života, Dikastérium pre laikov, rodinu a život, Dikastérium pre podporu jednoty kresťanov, Dikastérium pre medzináboženský dialóg, Dikastérium pre kultúru a výchovu, Dikastérium pre službu integrálneho ľudského rozvoja, Dikastérium pre legislatívne texty, Dikastérium pre komunikáciu). Orgány spravodlivosti predstavujú tribunály (Rímska rota a Apoštolská signatúra) vykonávajúce súdnu moc a Apoštolská penitenciária s rozhodovacou kompetenciou v oblasti vnútorného fóra, týkajúcej sa sféry svedomia (napr. dišpenzy, milosti, oslobodenia od cenzúr), ako aj v oblasti odpustkov. Medzi ekonomické orgány patrí Rada pre ekonomiku, dozerajúca na administratívne i finančné štruktúry a aktivity kuriálnych inštitúcií a úradov, ako aj inštitúcií spojených so Svätou stolicou, Úrad generálneho revízora, vykonávajúci previerku konsolidovanej účtovnej uzávierky Svätej stolice a niekoľko ďalších orgánov. Advokáti Svätej stolice poskytujú právnu ochranu v mene Svätej stolice alebo kuriálnych inštitúcií v kauzách na cirkevných alebo civilných tribunáloch. Advokáti Rímskej kúrie poskytujú právnu pomoc účastníkom káuz na tribunáloch Rímskej kúrie a správnych konaní na dikastériách. Inštitúcie spojené so Svätou stolicou (nie sú súčasťou Rímskej kúrie) poskytujú služby pápežovi, Rímskej kúrii a univerzálnej cirkvi (napr. Vatikánsky apoštolský archív, Vatikánska apoštolská knižnica, Dielňa svätého Petra, Pápežská komisia posvätnej archeológie, Pápežská akadémia vied, Pápežská akadémia pre život, Pápežská akadémia sociálnych vied).