pyskáč

pyskáč, Mazus — rod dvojklíčnolistových rastlín, čeľaď pyskáčovité. Trváce alebo jednoročné, do hustých zelených kobercov sa rozrastajúce byliny pochádzajúce z Ázie, Austrálie, Tasmánie alebo z Nového Zélandu. Majú plazivé, prípadne poliehavé, v uzloch zakoreňujúce stonky so vzpriamenými, vystúpavými či s poliehavými výhonkami, prízemné listy v listovej ružici, striedavé stonkové listy (na výhonkoch niekedy protistojné) s čiarkovitou, lopatkovitou alebo obrátene vajcovitou, do 5 cm dlhou listovou čepeľou a úzko rúrkovito dvojpyskovité kvety so vzpriameným dvojzubým horným pyskom a s veľkým trojlaločným dolným pyskom s dvomi škvrnitými vypuklinami usporiadané jednotlivo alebo v riedkych strapcoch v pazuchách listov, plod mnohosemenná tobolka.

Patrí sem 40 – 45 druhov, napr. z Taiwanu pochádzajúci, do 15 cm vysoký pyskáč alpínsky (Mazus alpinus) s lopatkovitými vrúbkovanými či perovito laločnatými 1,5 – 5 cm dlhými prízemnými listami, so sediacimi alebo stopkatými obrátene vajcovitými stonkovými listami (oveľa menšími ako prízemné listy) a so svetlofialovými 1 – 2,2 cm dlhými kvetmi so žlto škvrnitým dolným pyskom usporiadanými v troj- až trinásťkvetých strapcoch, z juhovýchodnej Číny a z východnej Ázie pochádzajúci 5 – 10 cm vysoký Mazus miquelii (v niektorých botanických systémoch napr. Mazus reptans, Mazus japonicus a Mazus rotundus) s obrátene vajcovitými alebo lopatkovitými hrubo pílkovitými 3 – 7 cm dlhými prízemnými listami, so striedavými (na výhonkoch protistojnými) vajcovitými 1,5 – 4 cm dlhými stonkovými listami a fialovomodrými 1,5 – 2 cm dlhými kvetmi so žlto alebo červeno škvrnitým dolným pyskom usporiadanými v riedkom strapci a z Austrálie a Ázie pochádzajúci jednoročný 3 – 30 cm vysoký Mazus pumilus (v niektorých botanických systémoch Lobelia pumila alebo Mazus pumilus varieta macrocalyx) s blanitými obrátene vajcovitými, lopatkovitými alebo vajcovito obrátene kopijovitými nepravidelne hrubo zúbkatými (zriedkavo na okraji s 1 – 2 pármi lalokov) 2 – 6 cm dlhými skoro opadavými prízemnými listami, s protistojnými alebo striedavými elipsovitými stonkovými listami a s bielymi, fialovými alebo modrými, asi 1 cm dlhými kvetmi so žlto škvrnitým dolným pyskom usporiadanými v predĺžených, zvyčajne troj- až dvadsaťkvetých strapcoch; pestujú sa ako okrasné rastliny vhodné do skaliek, na spevnenie okrajov záhonov alebo ako náhrada trávnika na malých plochách.