priebežná brzda

priebežná brzda, priebežná brzdová sústava — sústava na brzdenie celej jazdnej súpravy pozostávajúcej z ťažného vozidla a prívesných (prípojných) vozidiel ovládaná vodičom jediným ovládačom na prvom (väčšinou ťažnom) vozidle, pričom energia na brzdenie celej jazdnej súpravy je dodávaná z toho istého zdroja energie. Brzdenie jednotlivých vozidiel súpravy môže byť súčasné alebo vhodne odstupňované. Zdrojom energie je napr. na rušni ťahajúcom vlakovú súpravu s tlakovými brzdami hlavný vzduchojem, do ktorého dodáva vzduch kompresor. Energia môže byť aj fyzická sila obsluhy prenášaná na prípojné vozidlá napr. sústavou pák, lanom alebo reťazou. Príkladom sú historické priebežné brzdy vlakov ovládané lanom, ktoré je vedené ponad vozne a napína alebo uvoľňuje sa z rušňa pomocou ručného navijaka.

Súčasťou priebežnej brzdy sú aj vedenia so spojovacími členmi (napr. hadice s hadicovými spojkami, elektrické vedenia s konektormi, v historických železničných brzdách aj lano), ktoré zabezpečujú prechod energie na brzdenie z ťažného vozidla do jednotlivých prípojných vozidiel a v prípade potreby umožňujú aj rozpojenie súpravy. Na koncoch súpravy musia byť brzdové potrubia uzatvorené, na čo slúžia uzatváracie orgány (kohúty).

Z bezpečnostných dôvodov sa požaduje automatické zabrzdenie pri roztrhnutí časti súpravy. Priebežná brzdová sústava musí byť preto riešená tak, aby bola aj samočinná, najčastejším riešením je použitie nepriamočinnej brzdy. A preto aj musí byť každé vozidlo súpravy vybavené brzdami. Nebrzdené vozidlá (napr. pri poruche ich brzdovej sústavy, príp. historické železničné vozne bez tlakovej brzdy) musia mať prechodové vedenie a môžu byť zaradené do vnútra súpravy, aby neovplyvňovali brzdenie ostatných vozidiel a v prípade roztrhnutia súpravy boli brzdené časťou súpravy, s ktorou zostali spojené.