Pollock, Jackson

Pollock [-lok], (Paul) Jackson, 28. 1. 1912 Cody, Wyoming – 11. 8. 1956 East Hampton, New York — americký maliar, predstaviteľ abstraktného expresionizmu, manžel L. Krasnerovej.

V rokoch 1928 – 30 študoval na Manual Arts High School v Los Angeles, kde sa prostredníctvom svojho učiteľa Fredericka Schwankovského (*1885, †1974) oboznámil s teozofiou i súdobým mexickým monumentálnym umením (J. C. Orozco, D. A. Siquerios), 1930 – 33 na Art Students League v New Yorku, kde ho ovplyvnil jeho učiteľ figuralista Thomas Hart Benton (*1889, †1975), jeden z hlavných predstaviteľov tzv. regionalistickej školy (snaha o špecifické americké umelecké formy, návrat k hodnotám amerického vidieka, rurálne námety). V rokoch 1938 – 42 sa podieľal na Federálnom umeleckom projekte (Federal Art Project; štátny projekt na podporu umenia zameraný na tvorbu diel pre architektúru) a súčasne pod vplyvom psychológie C. G. Junga používal kresbu ako terapeutickú metódu. To ho priviedlo k intenzívnemu výskumu symboliky nevedomia (podvedomia), archetypálnych obrazov a k presvedčeniu, že umelecká tvorba môže úzko súvisieť so sebapoznaním. Jeho diela v tomto období ovplyvnili aj P. Picasso, J. C. Orozco, J. Miró, teórie maliara a teoretika Johna D. Grahama (*1886, †1961; najmä jeho kniha Systémy a dialektika, Systems and Dialectics, 1937), ako aj umenie severoamerických Indiánov. Čiastočne bol ovplyvnený i surrealizmom (A. Masson, J. Miró), odmietal však jeho protiestetické zameranie. Diela toho obdobia obsahujú prvky, ktoré sa stali súčasťou jeho osobnej ikonografie (Muž a žena, okolo 1942).

V roku 1943 podpísal kontrakt s galériou Peggy Guggenheimovej (*1898, †1979) Art of This Century v New Yorku. V tom čase prehĺbil svoj záujem o mýty a kultúru raných civilizácií a jeho diela získali širší záber a rozvrstvenie (Muž a žena hľadajúci symbol; Strážcovia tajomstva, obe 1943). Využíval čoraz odvážnejšiu a neortodoxnejšiu maliarsku techniku, experimentoval s využitím poloautomatizmu. Zásadný príklon k abstrakcii predstavuje Veľká nástenná maľba (1943), vytvorená pre byt P. Guggenheimovej. V rokoch 1944 – 46 vytváral diela, ktoré ešte majú rozoznateľné figurálne východiská (hermetické symbolické predstavy; Gotika, 1944; Vodný býk, okolo 1946), pričom ich dodatočne vytvárané názvy vychádzajú z myšlienok C. G. Junga. V roku 1945 sa oženil a odsťahoval na vidiek, čo mu umožnilo priamo pozorovať prírodu (snaha zachytiť rytmy prírody a pohyb oceánu) a vniesť do svojej tvorby novú slobodu a vitalitu.

V roku 1947 sa vzdal figuratívnych motívov a prešiel k technike liatia farieb na plátno umiestnené na podlahe (→ dripping), čo prinieslo zásadný štylistický obrat v jeho tvorbe (pri práci používal aj hrubé štetce, štetky a palice, súčasťou povrchu maľby sú aj netradičné materiály ako napr. ohorky cigariet, kľúče a klince). Celú plochu obrazu pokrýva štruktúra zložená z línií a z malých kvapiek liatej farby (angl. sa takto vytvorené obrazy nazývajú drip paintings). V rokoch 1947 – 52 vytvoril touto technikou svoje hlavné veľkoformátové diela, ktoré označoval číslami (Číslo 2, 1949; 1: Číslo 31, 1950). Pri ich tvorbe sa fyzicky identifikoval s formátom obrazu a hermetický symbol nahradil expresívnym rytmickým gestom (Katedrála, 1947). Celoplošné liate maľby sa vyznačujú krehkou farebnou konfiguráciou a evokujú rytmy a sily prírody alebo sú ich analógiami (Jesenný rytmus, 1950). Pri ich tvorbe vychádzal z metafyziky a proces maľby vnímal ako rituál a magický akt (Plných päť siah, 1947). Začiatkom 50. rokov 20. stor. sa v jeho dielach opäť presadil figuratívny prvok (Ozvena, 1951; Oceán šedej, 1953), vytváral však aj série čisto abstraktných diel.