perlovec

perlovec, Margyricarpus — rod dvojklíčnolistových rastlín, čeľaď ružovité. Vždyzelené rozprestreté nízke kry pochádzajúce zo subtropického alebo z mierneho pásma Južnej Ameriky. Majú tenké rozkonárené poliehavé alebo vystúpavé holé konáre zvyčajne zakončené tŕňmi, husté striedavé nepárnoperovito zložené listy so sediacimi čiarkovitými celistvookrajovými končistými alebo ostnatými lístkami, s blanitými, na okraji hodvábne chlpatými prílistkami zrastenými s listovou stopkou a nenápadné zelené pravidelné obojpohlavné kvety so štvorpočetným alebo s päťpočetným kalichom (koruna chýba) usporiadané jednotlivo alebo v dvoj- až trojkvetých zväzočkoch v pazuchách listov, plod biela alebo ružovkastobiela guľovitá jednosemenná bobuľa – zdužnatené hypantium (typ kvetnej čiašky) na vrchole so zvyškami kalicha; tvarom a farbou pripomínajú plody perly, odtiaľ hovorový názov perlové ovocie).

Patria sem 4 druhy, napr. do 30 cm vysoký perlovec perovitý (Margyricarpus pinnatus, v niektorých botanických systémoch napr. Margyricarpus laevis, Margyricarpus setosus a Empetrum pinnatum) s 2 cm dlhými listami s tmavozelenými, na okraji podvinutými hodvábne chlpatými 2 – 8 mm dlhými lístkami, s približne 6 mm dlhými kvetmi a s bielymi plodmi s priemerom 5 – 8 mm; pestuje sa ako okrasná rastlina, napr. v skalkách, v teplých oblastiach sa využíva aj ako pôdopokryvná rastlina, jedlé plody mierne kyslastej chuti sa konzumujú surové alebo varené, výluh z listov a zo stoniek sa v ľudovom liečiteľstve používa napr. na liečbu močových ciest a odvar z kvetov na zmiernenie bolestí žalúdka a pečene.