nevyčerpateľnosť brzdy

nevyčerpateľnosť brzdy — schopnosť nepriamočinnej brzdy aj pri neobmedzene častom odbrzdení vždy bezpečne zabrzdiť. Ak sa na udržiavanie brzdy v zabrzdenom stave používa závažie alebo pružina, brzda je teoreticky i prakticky nevyčerpateľná. V prípade nepriamočinných tlakovzdušných bŕzd koľajových vozidiel alebo prívesov či návesov nákladných automobilov sa brzdová sústava môže vyčerpať, čím dochádza k zníženiu až k úplnému zaniknutiu účinku bŕzd a to vplyvom netesností systému – statická vyčerpateľnosť, príp. sa môže zásoba stlačeného vzduchu v pomocnom vzduchojeme spotrebovať rýchlejšie častým zabrzdením a odbrzdením, než sa doplní prívodom vzduchu – dynamická vyčerpateľnosť. Z bezpečnostných príčin musí byť nepriamočinná tlakovzdušná (tlaková, vzduchová) alebo podtlaková (sacia) brzdová sústava konštrukčne riešená tak, aby bola prakticky nevyčerpateľná (konkrétne predpisy udávajú maximálny prijateľný pokles tlaku v brzdových valcoch pri brzdení oproti stavu pri plnom tlaku v pomocnom vzduchojeme). Kvôli zníženiu vyčerpateľnosti sa často oddeľuje vedenie ovládacieho signálu a dopĺňania pomocnej energie bŕzd, aby sa aj počas ovládania bŕzd mohol pomocný vzduchojem prívesu alebo návesu cestných vozidiel a železničných vozňov dopĺňať tlakovým vzduchom z hlavného vzduchojemu ťažného vozidla. Takýto dvojhadicový systém s ovládacím a plniacim potrubím je v súčasnosti predpísaný pre súpravy cestných motorových vozidiel a používa sa aj pri niektorých koľajových vozidlách na železniciach.