most

Popis ilustrácie

Názoslovie základných častí mosta v pozdĺžnom reze

Popis ilustrácie

Názoslovie základných častí mosta v priečnom reze

Popis ilustrácie

\(\alpha\) – úložný uhol (šikmosť), \(\beta\) – uhol kríženia;

a) – c) priamy most, d) zakrivený most

Popis ilustrácie

Betónový prepätý most (most Š’-pan-pcho II, Čína)

Popis ilustrácie

Rámový most lichobežníkového tvaru (Viadotto Sfalassà, Taliansko)

Popis ilustrácie

Extradosový most (Kisogawa-baši, Japonsko)

Popis ilustrácie

Oblúkový most (Čchao-tchien-men, Čína)

Popis ilustrácie

Zavesený most (Russkij most, Rusko)

Popis ilustrácie

Visutý most (1915 Çanakkale, Turecko)

Text hesla

most — súčasť komunikácie (cestnej, železničnej, pešej a i.), ktorá nahrádza zemné teleso v mieste, kde je potrebné prekonať prírodnú alebo umelú prekážku premostením; druh dopravnej stavby. Most sa definuje ako premostenie vyhovujúce podmienke minimálnej kolmej svetlosti 2,01 m aspoň pri jednom z jeho mostných otvorov. Objekty s menšou svetlosťou sa zaraďujú medzi priepusty. Most slúži na preklenutie dopravných ciest alebo vodných korýt, na prevedenie potrubia, na stavebnomontážné účely, na prechod zvierat a i. Pri jeho stavbe je potrebné zohľadniť miestne podmienky, a to z viacerých hľadísk – geologického, vodohospodárskeho, estetického, ekonomického a pod.

[IMG-2]

Pri moste sa rozlišujú spodná stavba, vrchná stavba a predmostie. Spodnú stavbu tvoria základ stavby, podpery (krajná podpera sa nazýva mostná opora, medziľahlá podpera pilier), úložné prahy, pilóty, kotevné bloky, mostné krídla, záverný múr (časť opory, ktorá uzatvára priľahlé zemné teleso vzhľadom na nosnú konštrukciu), prípadne ľadolom, vrchnú stavbu jedna alebo viacero nosných konštrukcií, mostný zvršok, mostné ložiská, mostné vybavenie (mostné zábradlie, odvodnenie, ochranné a záchytné prvky, revízne zariadenie, osvetlenie a i.) a pridružené diela, ktorými sú napr. prechodová doska – časť mosta tvorená spravidla železobetónovou doskou vloženou za oporou alebo za konzolovitým (→ konzola) ukončením nosnej konštrukcie a usporiadanou tak, aby obmedzovala a vyrovnávala výškový rozdiel z odlišného sadania zemného telesa a mostnej konštrukcie. Mostovka je časť nosnej konštrukcie mosta, ktorej funkciou je predovšetkým prenášať účinky zaťaženia z mostného zvršku na hlavnú nosnú konštrukciu. Predmostie je priestor pred mostom alebo za mostom a v jeho bezprostrednom okolí.

Návrhové charakteristiky mosta

[IMG-3]

Návrhové charakteristiky mosta vychádzajú z usporiadania situácie na moste a pod ním. Polohou komunikácie je daná os mosta – čiara, ktorá je totožná s osou komunikácie na moste, nemusí byť totožná s osou nosnej konštrukcie mosta. Most môže byť priamy alebo zakrivený pôdorysne, vo vertikálnej rovine alebo v priestore podľa priebehu trasy na moste. Pôdorysnú dispozíciu mosta definujú šikmosť a uhol kríženia. Šikmosť udáva natočenie líca opory mosta vzhľadom na os nosnej konštrukcie mosta (úložný uhol); rozlišujú sa kolmý most a šikmý most. Uhol kríženia je pôdorysný uhol, ktorý zviera os mosta s osou premosťovanej prekážky v bode ich kríženia; je to ostrý alebo nanajvýš pravý uhol.

Dĺžkové a výškové parametre

Veľkosť prekážky určuje základné dĺžkové parametre mosta, ktorými sú: dĺžka premostenia – vodorovná vzdialenosť líc krajných podpier, prípadne koncov konzolových mostných polí, meraná v osi mosta, rozpätie konštrukcie jeho hlavného mostného poľa, dĺžka nosnej konštrukcie – vzdialenosť medzi závernými múrmi mosta, celková dĺžka mosta – priemerná pozdĺžna vzdialenosť medzi koncami mostných krídel alebo medzi inými ukončeniami mosta meraná v jeho osi.

Mostný otvor je každý voľný priestor pod premostením, ktorý umožňuje prietok, prejazd, prechod alebo priehľad naprieč mostom. Zhora je ohraničený nosnou konštrukciou a po stranách dvoma alebo aspoň jednou mostnou podperou, prípadne čiastočne aj pätkou klenby alebo oblúka, svahom zemného telesa alebo terénom. Pri mostoch s viacerými otvormi sa podľa veľkosti rozoznávajú hlavný (najväčší) a vedľajší mostný otvor a podľa umiestnenia v pozdĺžnom smere mosta krajný a medziľahlý mostný otvor. Každý mostný otvor je v pozdĺžnom smere definovaný svojou kolmou svetlosťou. Kolmá svetlosť mostného otvoru je vodorovná vzdialenosť medzi lícami podpier, ktoré obmedzujú mostný otvor po stranách; pri otvore premostenom konzolovým mostným poľom sa za kolmú svetlosť pokladá dĺžka previsnutého konca hlavnej nosnej konštrukcie meraná od líca podpery.

Stavebná výška je výškový rozdiel medzi niveletou mosta a najnižším bodom nosnej konštrukcie mosta vrátane jej priehybu v tom istom priečnom reze. Konštrukčná výška je vlastná výška nosnej konštrukcie mosta. Výška mosta je najväčší výškový rozdiel medzi niveletou mosta a najnižším povrchom premosťovanej pozemnej komunikácie, niveletou premosťovanej železnice, dnom vodného toku alebo nádrže, terénom a pod. Voľná výška pod mostom udáva najmenší výškový rozdiel medzi povrchom premosťovanej pozemnej komunikácie, hladinou vodného toku alebo nádrže, terénom a pod. a najnižším miestom premosťujúcej konštrukcie v pozdĺžnom reze zmenšený o tú časť priehybu, ktorá nie je vyrovnaná výrobným nadvýšením.

Priečne parametre

Priečne parametre udávajú šírkové požiadavky dopravy realizovanej po moste. Voľná šírka mosta je najmenšia šírka mosta meraná kolmo na os mosta medzi vnútornými lícami stálych bočných prekážok (vyšších ako 20 cm), medzi záchytnými bezpečnostnými zariadeniami, osvetľovacími stožiarmi a pod. Šírka mosta je najmenšia priečna vzdialenosť medzi vonkajšími lícami obidvoch mostných ríms, pri moste bez ríms medzi vonkajšími plochami, prípadne medzi hranami nosnej konštrukcie.

Klasifikácia mostov

Mosty sa delia podľa funkcie, prekonávanej prekážky, konštrukčného materiálu, tvaru hlavnej nosnej konštrukcie, stálosti polohy a životnosti.

Funkcia mosta

Mosty slúžia chodcom, zvieratám (ekologické mosty), cestnej doprave, železničnej doprave, lodiam v prieplavoch nesených mostami, na prepravu vojsk a vojenských materiálov, na prevedenie vodovodných potrubí, vodovodných žľabov (→ akvadukty), plynovodov, ropovodov, káblov, zariadení vnútrozávodnej dopravy, napr. pásových dopravníkov a pod., prípadne plnia ochrannú funkciu pod dopravným zariadením, z ktorého môžu padať časti materiálu. Združené mosty majú viacero funkcií. Príkladom je cestno-železničný most.

Prekonávaná prekážka

Predmetom premostenia môže byť prírodná prekážka (dolina, roklina, priepasť, prieliv, zátoka, vodný tok a i.) alebo umelá prekážka (priehradná nádrž, vodný kanál, zastavané územie, miestna komunikácia, účelová komunikácia, cesta, železnica, podchod pre chodcov a i.). Na základe prekonávanej prekážky môžu mať mosty špeciálne označenie či názov: estakáda – mostná konštrukcia slúžiaca na vedenie výškovej komunikácie stavanej zámerne v druhej dopravnej úrovni; viadukt – dlhá mostná konštrukcia alebo séria mostných konštrukcií slúžiaca na vedenie výškovej komunikácie zvyčajne ponad údolia, vodnú plochu alebo ponad iné komunikácie, podopieraná oblúkmi, piliermi alebo stĺpmi, prípadne zavesená na pylónoch; inundačný most – most stavaný nad územím, ktoré je zaplavované (→ inundačné územie); a pod.

Konštrukčný materiál mostov

Na stavbu mostov sa používajú rôzne konštrukčné materiály podľa dostupnosti surovín v danom období a lokalite: liany, bambus, drevo (→ drevený most), kameň (→ kamenný most), tehla, liatina (od 1779 približne do 1880), zvárková oceľ (od 1807 približne do 1900), plávková oceľ (od 1874), prostý betón (od 1865), železobetón (od 1875), predpätý betón (od 1928), hliníkové zliatiny (dural Al-CuMg; od 1934), vysokopevnostná oceľ (HSLA – High Strength Low Alloy), vysokopevnostný betón (HSC – High Strength Concrete), vysokohodnotný betón (HPC – High Performance Concrete), vysokohodnotná oceľ (HPS – High Performance Steel), supervysokopevnostný betón (RPC – Reactive Powder Concrete; od 1998), kompozity – polyméry vystužené uhlíkovými, sklenými alebo aramidovými vláknami (CFRP – Carbon Fibre Reinforced Polymers, GFRP – Glass Fibre Reinforced Polymers, AFRP – Aramid Fibre Reinforced Polymers), nosné sklo. Pri kombinovaných mostoch sa vhodným spôsobom využívajú vlastnosti rôznych materiálov (oceľ odoláva tlaku aj ťahu, betón iba tlaku, liatina nie je vhodná na ťah a na opakované namáhanie).

Typy mostov podľa statického pôsobenia

Hlavnou nosnou konštrukciou mosta je konštrukcia uložená na podperách priamo alebo prostredníctvom ložísk, votknutá do podpier alebo s nimi spojená iným spôsobom. Okrem základných typov namáhaní, ako sú tlak, ťah alebo ohyb, treba počítať aj s krútením nosníkov. Podľa statického pôsobenia sa rozlišujú mosty, ktoré pri zvislom zaťažení vyvíjajú na podpery iba zvislé tlaky, a mosty, ktoré pri zvislom zaťažení pôsobia na podpery šikmými reakciami. Do prvej skupiny patria doskové a trámové mosty. Trámy môžu byť jednoducho podopreté, spojité bez kĺbov alebo s kĺbmi (Gerberove nosníky). Do tejto skupiny sa zaraďujú aj mosty s ťahadom, mosty s trámami vystuženými oblúkom a visuté mosty, pri ktorých je pre nepriaznivé základové pomery vodorovná zložka ťahovej sily v lane ukotvená v nosnej konštrukcii mosta (nepravé visuté mosty). Do druhej skupiny patria vzperadlové a rámové mosty, pravé oblúkové mosty, zavesené mosty, visuté mosty s lanami alebo reťazami kotvenými do kotevných blokov alebo do skaly (pravé visuté mosty). Nasledujú charakteristiky rôznych druhov mostov s príkladmi mostov s rekordným rozpätím v danej kategórii k roku 2022 (názov mosta, prekážka, lokalizácia, rozpätie hlavného mostného poľa v metroch, celková dĺžka v metroch a rok otvorenia).

Doskový most

Pri betónovom moste má tvar dosky, pri oceľovom hlavné nosníky splývajú s mostovkou.

Trámový most

[IMG-4]

Most využívajúci trámy ako hlavný nosný systém. Trámy sú podopreté piliermi a oporami. Hlavné nosníky trámových mostov môžu byť: a) plnostenné s otvoreným alebo uzavretým prierezom (komorové), ktoré sú namáhané prevažne ohybom alebo b) priehradové, ktorých prúty sú namáhané osovými silami. Príklady trámových mostov sveta s najväčším rozpätím: predpätý betónový komorový most Š’-pan-pcho II, rieka Jang-c’-ťiang, Čchung-čching, Čína; 330 m; 1 103,5 m, 2006, spojitý oceľový priehradový most Ikicuki-baši, úžina Tatsunoseto, mesto Hirado, spája ostrovy Ikicuki a Hirado, prefektúra Nagasaki, Japonsko; 400 m; 800 m; 1991, oceľový priehradový spojitý most s vloženými kĺbmi – Gerberov nosník, nazývaný aj konzolový Pont de Québec, Rieka sv. Vavrinca medzi Sainte-Foy a Lévis, Québec, Kanada; 549 m; 750 m; 1917.

Rámový most

[IMG-5]

Nosné trámy sú pevne spojené s podperami a v bodoch podopretia pôsobia šikmými reakciami. Príkladom rámového mosta s rekordným rozpätím je Viadotto Sfalassà, Bagnara Calabra, na diaľnici Salerno – Reggio Calabria, stredomorská diaľnica A2, Kalábria, Taliansko; 376 m; 1973.

Oblúkový most

[IMG-7]

Nosná konštrukcia pôsobí na základy šikmými tlakmi, pätky oblúkov sa rozopierajú o priľahlý terén (skaly) a vyvolávajú vodorovné reakcie. Príkladom oblúkového mosta s rekordným rozpätím je oceľový most s priehradovými oblúkmi Čchao-tchien-men, cez rieku Jang-c’-ťiang, Čchung-čching, Čína; 552 m; 932 m; 2009.

Zavesený most

[IMG-8]

Laná, ktoré sú vedené cez jeden alebo cez viac pylónov sú pripojené priamo k trámu – výstužnému nosníku. Príkladom zaveseného mosta s rekordným rozpätím je Russkij most, východná časť morskej úžiny Bospor, medzi Vladivostokom a ostrovom Russkij, Rusko; 1 104 m; 1 872 m; 2012.

Visutý most

[IMG-9]

Lano (v minulosti reťaz) je vedené cez pylóny, výstužný nosník je na lano zavesený pomocou závesov. Konce lán visutých mostov môžu byť ukotvené v nosnej konštrukcii mosta (tzv. nepravé visuté mosty) alebo v kotevných blokoch (resp. v skale), ktoré musia odolať ťahovej vodorovnej zložke reakcie (tzv. pravé visuté mosty). Príkladom visutého mosta s rekordným rozpätím je 1915 Çanakkale, morská úžina Dardanely, medzi Gelibolu a Lapseki, Stredozemné more, Turecko; 2 023 m; 3 563 m; spolu s viaduktmi predmostí 4 608 m; 2022.

Extradosový most

[IMG-6]

Prechodný typ medzi predpätým betónovým mostom a zaveseným mostom, ktorého tvar pripomína, má však nižšie pylóny a laná s menším sklonom. Príkladom extradosového mosta s rekordným rozpätím je Kiso gawa-baši, rieka Kiso, Nagashima-cho, Mie, Japonsko; 275 m; 672 m; 2001.

Ako hybridný most sa označuje most s viacerými statickými funkciami, ide napr. o kombináciu oblúka so zavesenou sústavou, visutého a zaveseného mosta, oblúka s priehradovým nosníkom a pod.

Stálosť polohy a plánovaná životnosť

Podľa stálosti polohy sa mosty rozdeľujú na: a) pevné; b) pohyblivé, ktoré môžu byť sklápacie (padacie), vertikálne zdvíhacie (dvíhajú sa vo vodorovnej polohe), otočné okolo zvislej osi, posuvné, provizórne, rozoberateľné; c) plávajúce, ktorých všetky alebo medziľahlé podpery sú tvorené či nesené plavidlami, prípadne plavákmi, Podľa používaných plavidiel sa rozoznávajú pontónové, loďové, člnové a plavákové plávajúce mosty.
Podľa životnosti sa rozlišujú trvalé (definitívne, s ich odstránením alebo nahradením sa pri ich stavbe nepočíta), dočasné, príp. rozoberateľné (s ich odstránením alebo nahradením iným mostom, priepustom alebo násypom sa počíta už pri ich stavbe; krátkodobé – postavené na obdobie do 5 rokov; dlhodobé – postavené na obdobie viac ako 5 rokov).

História mostov

Vývoj v mostnom staviteľstve je možné rozdeliť do troch období. Prvé obdobie – od prvopočiatkov do začiatku obdobia Rímskej ríše, je najdlhšie a charakterizujú ho z dnešného pohľadu najjednoduchšie mostné konštrukcie. V druhom období – od začiatku obdobia Rímskej ríše do konca 18. storočia, boli hlavnými konštrukčnými materiálmi pri oblúkových mostoch kameň, pri trámových mostoch drevo a kameň a pri visutých a zavesených mostoch drevo, drevené prúty a laná z rastlinných vláken alebo zo železných reťazí. Tretie obdobie – od 19. storočia do súčasnosti, je charakteristické nástupom nových materiálov (na začiatku obdobia nástupom liatiny a ocele) a technológií a nahradením empirických návrhov návrhmi mostných konštrukcií rozpracovaných pomocou počítačov.

Mosty s rekordným rozpätím v danom období

Do roku 1985 sa mosty s najväčšími rozpätiami stavali v USA, od konca osemdesiatych rokov 20. storočia sa ich najviac postavilo v Ázii, a to najskôr v Japonsku a v posledných rokoch najmä v Číne. V týchto dvoch krajinách sa stavajú nielen mosty s rekordným rozpätím, ale aj mosty s nezvyčajnými konštrukciami.

Názov mosta, prekážka, miesto, štát

Rozpätie (dĺžka) v metroch

Začiatok výstavby – ukončenie výstavby

Typ mosta, materiál, podrobnosti

Stav mosta, rekonštrukcie

Ďalšie informácie o moste (panovník, staviteľ, inžinieri, návrh, zhotovenie)
Pont del Diable, rieka Llobregat, Martorell, Španielsko 37,3 (62,3) 217 pred n. l. murovaný oblúkový kamenný most, rozpätia 10 + 37,3 + 15 m, vysoká lomená klenba v rokoch 1290 a 1768 rekonštruovaný (Karol III., španielsky kráľ) Hannibal (vojvodca z Kartága), 2. púnska vojna, 218 – 201 pred n. l.
Ponte di Augusto, rieka Nera, Narni, Terni, Umbria, Taliansko 43,3, podľa iných zdrojov 34,7 27 pred n. l. – 14 pred n. l. murovaný oblúkový kamenný most, 4 oblúky, výška 34,1 m, šírka 22,9 m (podľa iných zdrojov je pravdepodobnejšie rozpätie 34,7 m) pokladaný za najkrajší zo všetkých rímskych mostov, v roku 1676 zostal už iba 1 oblúk, v ruinách Augustus (rímsky cisár)
Podul lui Traian (Trajánov most), rieka Dunaj, Drobeta-Turnu Severin, v blízkosti Železných vrát, Rumunsko 51, podľa iných zdrojov 35 103 – 105 drevený most na kamenných pilieroch, 22 oblúkov v roku 119 zničený cisárom Hadriánom, následníkom cisára Trajána Traján (rímsky cisár), staviteľ: Apollodóros z Damasku
Yaxchilán, rieka Usumacinta, Chiapas, Mexiko 62 okolo 600 n. l. visutý most s konopnými lanami stratený v dažďovom pralese údajne postavený Maymi
Ponte Trezzo sull'Adda, rieka Adda, Trezzo sull'Adda, Lombardia, Taliansko 72 1370 – 1377 murovaný oblúkový kamenný most, žula, pieskovec, segmentová stlačená klenba so svetlou výškou približne 21 m v roku 1416 zničený žoldnierskym kapitánom Carmognolom v službách Benátok pri obliehaní hradu Trezzo, zostali z neho iba pätky oblúka staviteľ: Bernabò Visconti (milánsky vojvoda)
Lu-ting čchiao, rieka Ta-tu, Lu-ting, provincia S’-čchuan, Čína 100 1706 reťazový visutý most, ručne kované reťaze existuje dodnes postavený za cisára Kchang-siho (Kchang-si). V roku 1935 počas Dlhého pochodu ním Mao Ce-tung previedol Čínsku robotnícko-roľnícku červenú armádu
Schaffhausen Brücke, rieka Rýn, Schaffhausen, Švajčiarsko 119 1756 – 1758 vzperadlovo-vešadlový drevený most na začiatku roka 1799 spálený na rozkaz francúzskeho vojvodu Andrého Massénu staviteľ: Hans U. Grubenmann
Spider Bridge, rieka Schuylkill, Philadelphia, Pennsylvánia, USA 124 1816 visutá lávka široká 0,5 m, prvýkrát boli použité laná z drôtov (6 drôtov s priemerom 9,5 mm), ktoré boli na jednej strane pripevnené o strom a na druhej strane o budovu veľké množstvo ľadu a snehu spôsobilo v tom istom roku (1816) zrútenie návrh: Josiah White a Erskine Hazard. Jedinú schému lávky urobil 15. júna 1816 do svojho denníka kapitán Joshua Watson
Union Bridge, rieka Tweed, Berwick-upon-Tweed, Northumberland, Anglicko, Spojené kráľovstvo 137 1819 – 1820 visutý most, reťaze a nosník zo zvárkovej ocele roku 1821 zničený víchricou návrh: sir Samuel Brown, John Rennie
Menai Bridge, úžina Menai strait, medzi Anglesey a Bangorom, Wales, Spojené kráľovstvo 177 1826 visutý most, reťaze z plochých prútov zo zvárkovej ocele, murované pylóny v roku 1839 poškodený víchricou, v rokoch 1839, 1893 a 1939 rekonštruovaný, existuje dodnes návrh: sir Thomas Telford
Grand Pont Suspendu, rieka Saane, Fribourg, Fribourg, Švajčiarsko 273 1832 – 1834 visutý most, nosník zo zvárkovej ocele, 2 laná, každé má 1 056 drôtov s priemerom 3 mm, murované pylóny v roku 1923 zničený návrh: Joseph Chaley
Wheeling Bridge, rieka Ohio, Wheeling, Západná Virgínia, USA 308 1849 visutý, laná z drôtov, murované pylóny v roku 1854 zničený víchricou, obnovený, existuje dodnes návrh: Charles Ellet Jr.
Queenston-Lewiston Bridge, rieka Niagara, medzi Queenstonom, Ontário, Kanada, a Lewistonom, New York, USA 318, podľa iných zdrojov 257 1851 visutý, prvé lano natiahol parník v roku 1861 zničený víchricou (podľa iných zdrojov roku 1854) návrh: Edward W. Serrell, konštruktér: Thomas W. Griffith
Roebling Bridge, rieka Ohio, medzi Cincinnati a Covingtonom, Kentucky, USA 322 1856 – 1867 visutý most zosilnený šikmými lanami, laná a mostovka z ocele, murované pylóny existuje dodnes návrh: John A. Roebling, Wilhelm Hildenbrand
Niagara Clifton Bridge, rieka Niagara, medzi Niagara Falls, Niagara County, New York, USA, a Cliftonom, Ontário, Kanada 386 1869 visutý most zosilnený šikmými lanami, 12 lán, každé má 550 drôtov v roku 1889 zničený pri búrke návrh: Samuel Keefer
Brooklyn Bridge, rieka East medzi Brooklynom a Manhattanom, New York, USA 486 (1 054) 1869 – 1883 visutý cestno-železničný most zosilnený šikmými lanami, pevnosť v ťahu 1 100 MPa, murované pylóny, dĺžka: 283,7 + 486,6 + 283,7 m v rokoch 1950 – 1952 ho zosilnil David B. Steinmann, existuje dodnes návrh: John A. Roebling, Wilhelm Hildenbrand, Emily W. Roebling, Washington A. Roebling
Forth Bridge, záliv Firth of Forth, Edinburgh, Škótsko, Spojené kráľovstvo 521 + 521 (1 631) 1883 – 1890 železničný oceľový konzolový priehradový most, rozpätia 210,2 + 521,2 + 521,2 + 210,2 m, Siemensova-Martinova oceľ v rokoch 1914 – 21 zosilnenie mostovky kvôli ťažším vlakom, odolá vetru do 66 m/s návrh: sir John Fowler, sir Benjamin Baker
Pont de Québec, Rieka sv. Vavrinca, Québec City, Kanada 549, podľa iných zdrojov 863 1900 – 1910, 1917 – 1919 oceľový konzolový priehradový most, dĺžka 157 + 549 + 157 m, niklom legovaná oceľ pri havárii počas výstavby v roku 1907 celý most zničený, pri havárii v roku 1916 zničené stredné pole, 1919 otvorený návrh: Theodore Cooper, návrh v roku 1917: Phelps Johson a George H. Duggan
Ambassador Bridge, rieka Detroit, Detroit, Michigan, USA 564,3 1927 – 1929 oceľový visutý most, oceľové pylóny existuje dodnes návrh: Jonathan Jones, Leon S. Moisseiff
George Washington Bridge, rieka Hudson, medzi Manhattanom, New York City, New York, a Fort Lee, New Jersey, USA 1 067 (1 463) 1927 – 1931 oceľový visutý most, 4 laná s priemerom 0,914 m, pevnosť v ťahu 1 550 MPa, priehradový nosník 32,3 x 9,1 m, oceľové pylóny: 183 m, dĺžka: 186 + 1 067 + 198 m, výška nad hladinou: 65 m, 14 jazdných pruhov v rokoch 1958 – 62 pridaná druhá úroveň mostovky, v roku 1965 narazilo do mosta osobné lietadlo, v roku 1978 – 79 betónová mostovka nahradená ortotropnou hlavný inžinier: Othmar H. Ammann, inžinier: A. Dana, konzultanti: Leon S. Moisseiff, Daniel E. Moran, William H. Burr, George W. Goethals, architekt: Charles P. H. Gilbert
Golden Gate Bridge, morská úžina Golden Gate, San Francisco, California, USA 1 280 (1 966) 1933 – 1937 oceľový visutý most, 2 laná s priemerom 0,924 m, pevnosť v ťahu 1 517 MPa, priehradový nosník 27,4 x 7,6 m, oceľové pylóny: 227,4 m, dĺžka: 343 + 1 280 + 343 m, výška nad hladinou: 67 m, 6 jazdných pruhov v rokoch 1954 – 55 zosilnený výstužný nosník, v rokoch 1972 – 76 výmena lana, v rokoch 1981 – 82 zvýšenie seizmickej odolnosti, v rokoch 1983 – 85 výmena mostovky návrh: Charles A. Ellis, hlavný inžinier: Joseph B. Strauss, inžinieri konzultanti: Othmar H. Ammann, Leon S. Moisseiff, Ch. Derleth Jr., architekt: Irving F. Morrow
Verrazano-Narrows Bridge, morská úžina Narrows, medzi mestskými časťami New Yorku Staten Island a Brooklyn, New York, USA 1 298 (2 038) 1959 – 1964 oceľový visutý most, 2 úrovne, 4 laná s priemerom 0,914 m, priehradový nosník 31,4 x 7,3 m, oceľové pylóny: 210 m, dĺžka: 370 + 1 298 + 370 m, výška nad hladinou: 69 m, 12 jazdných pruhov pomer vlastnej tiaže k úžitkovému záťaženiu je približne 10 : 1 a 20 : 1, v roku 1991 prešlo mostom 70 mil. vozidiel návrh: Othmar H. Ammann, hlavný inžinier: Milton Brumer, inžinieri projektu: Herb Rothman, Frank L. Stahl, Ammann & Whitney
Humber Bridge, rieka Humber, medzi Hessle, East Yorkshire, a Barton upon Humber, North Lincolnshire, pri Kingston upon Hull, Anglicko, Spojené kráľovstvo 1 410 (2 220) 1972 – 1981 oceľový visutý most, 2 laná s priemerom 0,68 m, pevnosť v ťahu 1 540 MPa, aerodynamický nosník 28,5 x 4,5 m, šikmé cik-cak závesy, železobetónové pylóny: 155 m, dĺžka: 280 + 1 410 + 530 m, výška nad hladinou: 30 m, 4 jazdné pruhy predpokladaná životnosť 120 rokov návrh: sir Gilbert Roberts, Freeman, Fox & Partners
most Akaši-Kaikjó (nazvaný aj Perlový most), morská úžina Akaši, medzi ostrovom Awadži a ostrovom Honšu (neďaleko mesta Kóbe) , Japonsko 1 991 (3 911) 1988 – 1998 oceľový visutý most, 2 laná s priemerom 1,122 m, pevnosť v ťahu 1 800 MPa, priehradový nosník 35,5 x 14 m, pylón: 282,8 m, dĺžka: 960 + 1 991 + 960 m, výška nad hladinou: 65 m, 6 jazdných pruhov v roku 1995 bolo mesto Kóbe neďaleko mosta (vtedy existovali iba pylóny a laná) zničené zemetrasením, 1 pylón sa posunul o 80 cm, čím sa zväčšilo plánované rozpätie návrh: Honshu Shikoku Bridge Authority, most je dimenzovaný na 8,5 stupňa Richterovej stupnice a na rýchlosť vetra 80 m/s
1915 Çanakkale, morská úžina Dardanely, medzi Gelibolu a Lapseki, Stredozemné more, Turecko 2 023 (3 563 m s priľahlými viaduktmi 4 608 m) 2017 – 2022 oceľový visutý most, nosník 45,06 x 3,5 m, 2 laná, 2 pylóny, výška: 318 m, výška nad hladinou: 70 m, 2 x 3 jazdné pruhy oceľové drôty sú dlhé 162-tisíc kilometrov, otvorený k 107. výročiu víťazstva v bitke o Gelibolu (Gallipoli) v roku 1915, preto je v názve mosta rok návrh: COWI A/S a PEC (Pyunghwa Engineering Consultants in South Korea) – návrh káblov a prístupových mostov, nezávislí overovatelia návrhu: Arup a Aas-Jakobsen, montáž: Daelim, Limak, SK, Yapı Merkezi

Mosty Slovenska

Na Slovensku je viac ako 20-tisíc mostov. Výnimočné slovenské mosty v rámci jednotlivých kategórií sú uvedené v tabuľke.

Most, prekážka, miesto

Max. rozpätie v metroch

(svetlosť oblúka v metroch)

Materiál; účel Rok otvorenia
Predpäté betónové mosty
Most Lanfranconi cez rieku Dunaj, Bratislava 174 predpätý betón; cestný 1981
Lužný most cez rieku Dunaj, Bratislava; súčasť súmostia na obchvate Bratislavy; dĺžka 130 + 170 + 130 m = 430 m; súmostie tvoria: východné predmostie cez Biskupické rameno, most cez Dunaj, most cez kajakársku dráhu, západné predmostie cez Jarovské rameno 170 predpätý betón; diaľničný 2021
most cez rieku Orava, Dolný Kubín 90 predpätý betón; cestný 1983
dva rovnobežné mosty cez rieku Váh, Sereď (druhý most bol otvorený v roku 1988) 90 predpätý betón; cestný 1987
most cez rieku Nitra, Nové Zámky (smer Komoča) 88,5 predpätý betón; cestný 1968
most cez rieku Morava na diaľnici D2 80 predpätý betón; cestný 1980
most cez rieku Malý Dunaj, Tomášov 78 predpätý betón; cestný 1967
Priehradové mosty
Prístavný most cez rieku Dunaj, Bratislava; s príjazdnými estakádami najdlhší most na Slovensku (2 582 m) 204,8 oceľ; diaľnično-železničný 1983
1985
Starý most cez rieku Dunaj, Bratislava 137,16 oceľ; cestný s traťou pre električky 2016
most cez rieku Dunaj, Medveďov 133 cestný 1942
1973*
most cez rieku Váh, Komárno 115 železobetón; cestný 1913
1945†
Most priateľstva cez rieku Dunaj, Komárno 101,76 alebo 103,32 oceľ; železničný 1909
1954*
most cez rameno rieky Dunaj, Medveďov 102,6 oceľ; cestný 1960
Alžbetin most cez rieku Dunaj, Komárno 102 oceľ; cestný 1892
1951*
pôvodný Starý most cez rieku Dunaj, Bratislava (dva súbežné mosty na spoločných pilieroch) 92,24 oceľ; cestný, železničný 1890
1946*
most cez rieku Bodrog, Viničky 92 oceľ; cestný
Oblúkové mosty
Most Apollo cez rieku Dunaj, Bratislava; najväčšie rozpätie oblúkového mosta na Slovensku 231 oceľ; cestný 2005
most cez rieku Dunaj, Komárno (112,5) železobetón; železničný 1955*
dva súbežné mosty cez rieku Váh, v blízkosti Žiliny 112 Langerov trám; oceľ; železničný 2000
most cez rieku Orava, Dlhá nad Oravou 80 (78) železobetón; cestný 1924
1958*
estakáda na diaľnici D1, medzi Studencom a Jablonovom 80 oceľ; diaľničný 2007
Zavesené mosty, extradosové mosty, zavesené lávky
zavesený Most SNP cez rieku Dunaj, Bratislava; dĺžka 431,8 m, výška pylónu 84,6 m; najväčšie rozpätie mosta na Slovensku 303 oceľ; cestný 1972
zavesený Monoštorský most cez rieku Dunaj, Komárno; dĺžka 600 m, výška oceľového pylónu 118 m, najvyšší pylón na celom toku Dunaja 252 oceľ; cestný 2020
extradosový most, mestská estakáda, Považská Bystrica, prvý diaľničný most na území Slovenska 122 predpätý betón; diaľničný 2010
zavesená lávka Most slobody cez rieku Morava, Devínska Nová Ves (mestská časť Bratislavy); dĺžka 525 m 120 oceľ; cyklomost 2012
extradosový most cez rieku Hron, medzi Žiarom nad Hronom a Ladomerskou Vieskou 80 predpätý betón; diaľničný 2010
zavesená lávka cez rieku Hron, Žarnovica 65 oceľ 2006
zavesená lávka cez rieku Váh, Stankovany 60,4 oceľ 1992
Potrubné mosty, visuté lávky
potrubný most s lávkou preklenujúci Zimný prístav v Bratislave; najväčšie rozpätie visutej mostnej konštrukcie na Slovensku 156 priestorovo predpätá konštrukcia; oceľ 1965
visutá lávka cez rieku Orava, Dolný Kubín 100 priestorovo predpätá konštrukcia; oceľ 1969
visutý cyklomost VysoMarch cez rieku Morava, medzi Vysokou pri Morave a Marcheggom; dĺžka 270 m, šírka 4 m 80 oceľ 2022
visutá lávka cez rieku Hron, Voznica 77,4 oceľ ?
potrubný most cez rieku Váh, Rybárpole (mestská časť Ružomberka) 75,9 priestorovo predpätá konštrukcia; oceľ 1965
Murované kamenné mosty
oblúkový most cez rieku Hnilec, Gelnica; najväčšia svetlosť kamenného oblúka na Slovensku (16,2) v súčasnosti pre chodcov a cyklistov 1845
oblúkový most cez zámockú vodnú priekopu, Holíč; dĺžka 54,7 m; kamenný most s murovaným tehlovým parapetom (≈ 6) prístupový most k Holíčskemu kaštieľu 18. storočie
most ponad dolinu Drozdovského potoka, Krásno nad Kysucou; dĺžka 53,4 m; najdlhší celokamenný most na Slovensku (5,8) potok preklenuje klenbou 1897
Drevené mosty a lávky
krytý most cez rieku Hornád, Kluknava; dĺžka 32 m; jediný, ktorý zostal z 25 mostov tohto typu existujúcich v roku 1925 mnohokrát rekonštruovaný 1832
most cez rieku Malý Dunaj, Kolárovo; dĺžka 86 m; najdlhšia celodrevená lávka v Európe; pôvodne 62 m, predĺžený o 24 m na bárkach vedie k plávajúcemu vodnému mlynu 1992,
predĺženie
1997
krytá lávka cez rieku Orava, Dolný Kubín; dĺžka 102 m 30 spája historickú časť s novým sídliskom 1994
Liatinové mosty
prvý most, na odpadovom kanáli, Hronec; prvý liatinový most v strednej Európe; dĺžka 4,87 m, šírka 4,845 m, výška 1,31 m 3,01 slúžil 152 rokov do roku 1962 1810
druhý most, rieka Čierny Hron, Hronec; dĺžka 5 m, šírka 3,5 m odstránený v roku 1942 okolo 1810
tretí most, rieka Masný potok, Hronec; dĺžka 10,2 m, šírka 4,9 m v roku 1945 zničený nemeckým vojskom 1815
Mosty z hliníkovej zliatiny
model lepeného mosta z hliníkovej zliatiny vystavený na Brnianskom veľtrhu; návrh Arpád Tesár
Oceľové pohyblivé sklopné mosty
dve protiľahlé sklopné ramená cez mŕtve rameno Dunaja, Komárno; dĺžka 25 m, cesta na ňom široká 7 m priechodný prierez 44 m preklenuje mŕtve rameno Dunaja 1967
dve priľahlé sklopné ramená, súčasť hrádze Dunaja; Čunovo (mestská časť Bratislavy) navigačný kanál 2 x 12,4 m súčasť dunajskej hrádze 1996, oprava
2009
* rok rekonštrukcie alebo prestavby po zničení v 2. svetovej vojne, † zničený v 2. svetovej vojne

Zverejnené 6. februára 2024.

Baláž, I. Most [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2024-11-04 ]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/most