most
most — súčasť komunikácie (cestnej, železničnej, pešej a i.), ktorá nahrádza zemné teleso v mieste, kde je potrebné prekonať prírodnú alebo umelú prekážku premostením; druh dopravnej stavby. Most sa definuje ako premostenie vyhovujúce podmienke minimálnej kolmej svetlosti 2,01 m aspoň pri jednom z jeho mostných otvorov. Objekty s menšou svetlosťou sa zaraďujú medzi priepusty. Most slúži na preklenutie dopravných ciest alebo vodných korýt, na prevedenie potrubia, na stavebnomontážné účely, na prechod zvierat a i. Pri jeho stavbe je potrebné zohľadniť miestne podmienky, a to z viacerých hľadísk – geologického, vodohospodárskeho, estetického, ekonomického a pod.
[IMG-2]
Pri moste sa rozlišujú spodná stavba, vrchná stavba a predmostie. Spodnú stavbu tvoria základ stavby, podpery (krajná podpera sa nazýva mostná opora, medziľahlá podpera pilier), úložné prahy, pilóty, kotevné bloky, mostné krídla, záverný múr (časť opory, ktorá uzatvára priľahlé zemné teleso vzhľadom na nosnú konštrukciu), prípadne ľadolom, vrchnú stavbu jedna alebo viacero nosných konštrukcií, mostný zvršok, mostné ložiská, mostné vybavenie (mostné zábradlie, odvodnenie, ochranné a záchytné prvky, revízne zariadenie, osvetlenie a i.) a pridružené diela, ktorými sú napr. prechodová doska – časť mosta tvorená spravidla železobetónovou doskou vloženou za oporou alebo za konzolovitým (→ konzola) ukončením nosnej konštrukcie a usporiadanou tak, aby obmedzovala a vyrovnávala výškový rozdiel z odlišného sadania zemného telesa a mostnej konštrukcie. Mostovka je časť nosnej konštrukcie mosta, ktorej funkciou je predovšetkým prenášať účinky zaťaženia z mostného zvršku na hlavnú nosnú konštrukciu. Predmostie je priestor pred mostom alebo za mostom a v jeho bezprostrednom okolí.
Návrhové charakteristiky mosta
[IMG-3]
Návrhové charakteristiky mosta vychádzajú z usporiadania situácie na moste a pod ním. Polohou komunikácie je daná os mosta – čiara, ktorá je totožná s osou komunikácie na moste, nemusí byť totožná s osou nosnej konštrukcie mosta. Most môže byť priamy alebo zakrivený pôdorysne, vo vertikálnej rovine alebo v priestore podľa priebehu trasy na moste. Pôdorysnú dispozíciu mosta definujú šikmosť a uhol kríženia. Šikmosť udáva natočenie líca opory mosta vzhľadom na os nosnej konštrukcie mosta (úložný uhol); rozlišujú sa kolmý most a šikmý most. Uhol kríženia je pôdorysný uhol, ktorý zviera os mosta s osou premosťovanej prekážky v bode ich kríženia; je to ostrý alebo nanajvýš pravý uhol.
Dĺžkové a výškové parametre
Veľkosť prekážky určuje základné dĺžkové parametre mosta, ktorými sú: dĺžka premostenia – vodorovná vzdialenosť líc krajných podpier, prípadne koncov konzolových mostných polí, meraná v osi mosta, rozpätie konštrukcie jeho hlavného mostného poľa, dĺžka nosnej konštrukcie – vzdialenosť medzi závernými múrmi mosta, celková dĺžka mosta – priemerná pozdĺžna vzdialenosť medzi koncami mostných krídel alebo medzi inými ukončeniami mosta meraná v jeho osi.
Mostný otvor je každý voľný priestor pod premostením, ktorý umožňuje prietok, prejazd, prechod alebo priehľad naprieč mostom. Zhora je ohraničený nosnou konštrukciou a po stranách dvoma alebo aspoň jednou mostnou podperou, prípadne čiastočne aj pätkou klenby alebo oblúka, svahom zemného telesa alebo terénom. Pri mostoch s viacerými otvormi sa podľa veľkosti rozoznávajú hlavný (najväčší) a vedľajší mostný otvor a podľa umiestnenia v pozdĺžnom smere mosta krajný a medziľahlý mostný otvor. Každý mostný otvor je v pozdĺžnom smere definovaný svojou kolmou svetlosťou. Kolmá svetlosť mostného otvoru je vodorovná vzdialenosť medzi lícami podpier, ktoré obmedzujú mostný otvor po stranách; pri otvore premostenom konzolovým mostným poľom sa za kolmú svetlosť pokladá dĺžka previsnutého konca hlavnej nosnej konštrukcie meraná od líca podpery.
Stavebná výška je výškový rozdiel medzi niveletou mosta a najnižším bodom nosnej konštrukcie mosta vrátane jej priehybu v tom istom priečnom reze. Konštrukčná výška je vlastná výška nosnej konštrukcie mosta. Výška mosta je najväčší výškový rozdiel medzi niveletou mosta a najnižším povrchom premosťovanej pozemnej komunikácie, niveletou premosťovanej železnice, dnom vodného toku alebo nádrže, terénom a pod. Voľná výška pod mostom udáva najmenší výškový rozdiel medzi povrchom premosťovanej pozemnej komunikácie, hladinou vodného toku alebo nádrže, terénom a pod. a najnižším miestom premosťujúcej konštrukcie v pozdĺžnom reze zmenšený o tú časť priehybu, ktorá nie je vyrovnaná výrobným nadvýšením.
Priečne parametre
Priečne parametre udávajú šírkové požiadavky dopravy realizovanej po moste. Voľná šírka mosta je najmenšia šírka mosta meraná kolmo na os mosta medzi vnútornými lícami stálych bočných prekážok (vyšších ako 20 cm), medzi záchytnými bezpečnostnými zariadeniami, osvetľovacími stožiarmi a pod. Šírka mosta je najmenšia priečna vzdialenosť medzi vonkajšími lícami obidvoch mostných ríms, pri moste bez ríms medzi vonkajšími plochami, prípadne medzi hranami nosnej konštrukcie.
Klasifikácia mostov
Mosty sa delia podľa funkcie, prekonávanej prekážky, konštrukčného materiálu, tvaru hlavnej nosnej konštrukcie, stálosti polohy a životnosti.
Funkcia mosta
Mosty slúžia chodcom, zvieratám (ekologické mosty), cestnej doprave, železničnej doprave, lodiam v prieplavoch nesených mostami, na prepravu vojsk a vojenských materiálov, na prevedenie vodovodných potrubí, vodovodných žľabov (→ akvadukty), plynovodov, ropovodov, káblov, zariadení vnútrozávodnej dopravy, napr. pásových dopravníkov a pod., prípadne plnia ochrannú funkciu pod dopravným zariadením, z ktorého môžu padať časti materiálu. Združené mosty majú viacero funkcií. Príkladom je cestno-železničný most.
Prekonávaná prekážka
Predmetom premostenia môže byť prírodná prekážka (dolina, roklina, priepasť, prieliv, zátoka, vodný tok a i.) alebo umelá prekážka (priehradná nádrž, vodný kanál, zastavané územie, miestna komunikácia, účelová komunikácia, cesta, železnica, podchod pre chodcov a i.). Na základe prekonávanej prekážky môžu mať mosty špeciálne označenie či názov: estakáda – mostná konštrukcia slúžiaca na vedenie výškovej komunikácie stavanej zámerne v druhej dopravnej úrovni; viadukt – dlhá mostná konštrukcia alebo séria mostných konštrukcií slúžiaca na vedenie výškovej komunikácie zvyčajne ponad údolia, vodnú plochu alebo ponad iné komunikácie, podopieraná oblúkmi, piliermi alebo stĺpmi, prípadne zavesená na pylónoch; inundačný most – most stavaný nad územím, ktoré je zaplavované (→ inundačné územie); a pod.
Konštrukčný materiál mostov
Na stavbu mostov sa používajú rôzne konštrukčné materiály podľa dostupnosti surovín v danom období a lokalite: liany, bambus, drevo (→ drevený most), kameň (→ kamenný most), tehla, liatina (od 1779 približne do 1880), zvárková oceľ (od 1807 približne do 1900), plávková oceľ (od 1874), prostý betón (od 1865), železobetón (od 1875), predpätý betón (od 1928), hliníkové zliatiny (dural Al-CuMg; od 1934), vysokopevnostná oceľ (HSLA – High Strength Low Alloy), vysokopevnostný betón (HSC – High Strength Concrete), vysokohodnotný betón (HPC – High Performance Concrete), vysokohodnotná oceľ (HPS – High Performance Steel), supervysokopevnostný betón (RPC – Reactive Powder Concrete; od 1998), kompozity – polyméry vystužené uhlíkovými, sklenými alebo aramidovými vláknami (CFRP – Carbon Fibre Reinforced Polymers, GFRP – Glass Fibre Reinforced Polymers, AFRP – Aramid Fibre Reinforced Polymers), nosné sklo. Pri kombinovaných mostoch sa vhodným spôsobom využívajú vlastnosti rôznych materiálov (oceľ odoláva tlaku aj ťahu, betón iba tlaku, liatina nie je vhodná na ťah a na opakované namáhanie).
Typy mostov podľa statického pôsobenia
Hlavnou nosnou konštrukciou mosta je konštrukcia uložená na podperách priamo alebo prostredníctvom ložísk, votknutá do podpier alebo s nimi spojená iným spôsobom. Okrem základných typov namáhaní, ako sú tlak, ťah alebo ohyb, treba počítať aj s krútením nosníkov. Podľa statického pôsobenia sa rozlišujú mosty, ktoré pri zvislom zaťažení vyvíjajú na podpery iba zvislé tlaky, a mosty, ktoré pri zvislom zaťažení pôsobia na podpery šikmými reakciami. Do prvej skupiny patria doskové a trámové mosty. Trámy môžu byť jednoducho podopreté, spojité bez kĺbov alebo s kĺbmi (Gerberove nosníky). Do tejto skupiny sa zaraďujú aj mosty s ťahadom, mosty s trámami vystuženými oblúkom a visuté mosty, pri ktorých je pre nepriaznivé základové pomery vodorovná zložka ťahovej sily v lane ukotvená v nosnej konštrukcii mosta (nepravé visuté mosty). Do druhej skupiny patria vzperadlové a rámové mosty, pravé oblúkové mosty, zavesené mosty, visuté mosty s lanami alebo reťazami kotvenými do kotevných blokov alebo do skaly (pravé visuté mosty). Nasledujú charakteristiky rôznych druhov mostov s príkladmi mostov s rekordným rozpätím v danej kategórii k roku 2022 (názov mosta, prekážka, lokalizácia, rozpätie hlavného mostného poľa v metroch, celková dĺžka v metroch a rok otvorenia).
Doskový most
Pri betónovom moste má tvar dosky, pri oceľovom hlavné nosníky splývajú s mostovkou.
Trámový most
[IMG-4]
Most využívajúci trámy ako hlavný nosný systém. Trámy sú podopreté piliermi a oporami. Hlavné nosníky trámových mostov môžu byť: a) plnostenné s otvoreným alebo uzavretým prierezom (komorové), ktoré sú namáhané prevažne ohybom alebo b) priehradové, ktorých prúty sú namáhané osovými silami. Príklady trámových mostov sveta s najväčším rozpätím: predpätý betónový komorový most Š’-pan-pcho II, rieka Jang-c’-ťiang, Čchung-čching, Čína; 330 m; 1 103,5 m, 2006, spojitý oceľový priehradový most Ikicuki-baši, úžina Tatsunoseto, mesto Hirado, spája ostrovy Ikicuki a Hirado, prefektúra Nagasaki, Japonsko; 400 m; 800 m; 1991, oceľový priehradový spojitý most s vloženými kĺbmi – Gerberov nosník, nazývaný aj konzolový Pont de Québec, Rieka sv. Vavrinca medzi Sainte-Foy a Lévis, Québec, Kanada; 549 m; 750 m; 1917.
Rámový most
[IMG-5]
Nosné trámy sú pevne spojené s podperami a v bodoch podopretia pôsobia šikmými reakciami. Príkladom rámového mosta s rekordným rozpätím je Viadotto Sfalassà, Bagnara Calabra, na diaľnici Salerno – Reggio Calabria, stredomorská diaľnica A2, Kalábria, Taliansko; 376 m; 1973.
Oblúkový most
[IMG-7]
Nosná konštrukcia pôsobí na základy šikmými tlakmi, pätky oblúkov sa rozopierajú o priľahlý terén (skaly) a vyvolávajú vodorovné reakcie. Príkladom oblúkového mosta s rekordným rozpätím je oceľový most s priehradovými oblúkmi Čchao-tchien-men, cez rieku Jang-c’-ťiang, Čchung-čching, Čína; 552 m; 932 m; 2009.
Zavesený most
[IMG-8]
Laná, ktoré sú vedené cez jeden alebo cez viac pylónov sú pripojené priamo k trámu – výstužnému nosníku. Príkladom zaveseného mosta s rekordným rozpätím je Russkij most, východná časť morskej úžiny Bospor, medzi Vladivostokom a ostrovom Russkij, Rusko; 1 104 m; 1 872 m; 2012.
Visutý most
[IMG-9]
Lano (v minulosti reťaz) je vedené cez pylóny, výstužný nosník je na lano zavesený pomocou závesov. Konce lán visutých mostov môžu byť ukotvené v nosnej konštrukcii mosta (tzv. nepravé visuté mosty) alebo v kotevných blokoch (resp. v skale), ktoré musia odolať ťahovej vodorovnej zložke reakcie (tzv. pravé visuté mosty). Príkladom visutého mosta s rekordným rozpätím je 1915 Çanakkale, morská úžina Dardanely, medzi Gelibolu a Lapseki, Stredozemné more, Turecko; 2 023 m; 3 563 m; spolu s viaduktmi predmostí 4 608 m; 2022.
Extradosový most
[IMG-6]
Prechodný typ medzi predpätým betónovým mostom a zaveseným mostom, ktorého tvar pripomína, má však nižšie pylóny a laná s menším sklonom. Príkladom extradosového mosta s rekordným rozpätím je Kiso gawa-baši, rieka Kiso, Nagashima-cho, Mie, Japonsko; 275 m; 672 m; 2001.
Ako hybridný most sa označuje most s viacerými statickými funkciami, ide napr. o kombináciu oblúka so zavesenou sústavou, visutého a zaveseného mosta, oblúka s priehradovým nosníkom a pod.
Stálosť polohy a plánovaná životnosť
Podľa stálosti polohy sa mosty rozdeľujú na: a) pevné; b) pohyblivé, ktoré môžu byť sklápacie (padacie), vertikálne zdvíhacie (dvíhajú sa vo vodorovnej polohe), otočné okolo zvislej osi, posuvné, provizórne, rozoberateľné; c) plávajúce, ktorých všetky alebo medziľahlé podpery sú tvorené či nesené plavidlami, prípadne plavákmi, Podľa používaných plavidiel sa rozoznávajú pontónové, loďové, člnové a plavákové plávajúce mosty.
Podľa životnosti sa rozlišujú trvalé (definitívne, s ich odstránením alebo nahradením sa pri ich stavbe nepočíta), dočasné, príp. rozoberateľné (s ich odstránením alebo nahradením iným mostom, priepustom alebo násypom sa počíta už pri ich stavbe; krátkodobé – postavené na obdobie do 5 rokov; dlhodobé – postavené na obdobie viac ako 5 rokov).
História mostov
Vývoj v mostnom staviteľstve je možné rozdeliť do troch období. Prvé obdobie – od prvopočiatkov do začiatku obdobia Rímskej ríše, je najdlhšie a charakterizujú ho z dnešného pohľadu najjednoduchšie mostné konštrukcie. V druhom období – od začiatku obdobia Rímskej ríše do konca 18. storočia, boli hlavnými konštrukčnými materiálmi pri oblúkových mostoch kameň, pri trámových mostoch drevo a kameň a pri visutých a zavesených mostoch drevo, drevené prúty a laná z rastlinných vláken alebo zo železných reťazí. Tretie obdobie – od 19. storočia do súčasnosti, je charakteristické nástupom nových materiálov (na začiatku obdobia nástupom liatiny a ocele) a technológií a nahradením empirických návrhov návrhmi mostných konštrukcií rozpracovaných pomocou počítačov.
Mosty s rekordným rozpätím v danom období
Do roku 1985 sa mosty s najväčšími rozpätiami stavali v USA, od konca osemdesiatych rokov 20. storočia sa ich najviac postavilo v Ázii, a to najskôr v Japonsku a v posledných rokoch najmä v Číne. V týchto dvoch krajinách sa stavajú nielen mosty s rekordným rozpätím, ale aj mosty s nezvyčajnými konštrukciami.
Názov mosta, prekážka, miesto, štát |
Rozpätie (dĺžka) v metroch |
Začiatok výstavby – ukončenie výstavby |
Typ mosta, materiál, podrobnosti |
Stav mosta, rekonštrukcie |
Ďalšie informácie o moste (panovník, staviteľ, inžinieri, návrh, zhotovenie) |
---|---|---|---|---|---|
Pont del Diable, rieka Llobregat, Martorell, Španielsko | 37,3 (62,3) | 217 pred n. l. | murovaný oblúkový kamenný most, rozpätia 10 + 37,3 + 15 m, vysoká lomená klenba | v rokoch 1290 a 1768 rekonštruovaný (Karol III., španielsky kráľ) | Hannibal (vojvodca z Kartága), 2. púnska vojna, 218 – 201 pred n. l. |
Ponte di Augusto, rieka Nera, Narni, Terni, Umbria, Taliansko | 43,3, podľa iných zdrojov 34,7 | 27 pred n. l. – 14 pred n. l. | murovaný oblúkový kamenný most, 4 oblúky, výška 34,1 m, šírka 22,9 m (podľa iných zdrojov je pravdepodobnejšie rozpätie 34,7 m) | pokladaný za najkrajší zo všetkých rímskych mostov, v roku 1676 zostal už iba 1 oblúk, v ruinách | Augustus (rímsky cisár) |
Podul lui Traian (Trajánov most), rieka Dunaj, Drobeta-Turnu Severin, v blízkosti Železných vrát, Rumunsko | 51, podľa iných zdrojov 35 | 103 – 105 | drevený most na kamenných pilieroch, 22 oblúkov | v roku 119 zničený cisárom Hadriánom, následníkom cisára Trajána | Traján (rímsky cisár), staviteľ: Apollodóros z Damasku |
Yaxchilán, rieka Usumacinta, Chiapas, Mexiko | 62 | okolo 600 n. l. | visutý most s konopnými lanami | stratený v dažďovom pralese | údajne postavený Maymi |
Ponte Trezzo sull'Adda, rieka Adda, Trezzo sull'Adda, Lombardia, Taliansko | 72 | 1370 – 1377 | murovaný oblúkový kamenný most, žula, pieskovec, segmentová stlačená klenba so svetlou výškou približne 21 m | v roku 1416 zničený žoldnierskym kapitánom Carmognolom v službách Benátok pri obliehaní hradu Trezzo, zostali z neho iba pätky oblúka | staviteľ: Bernabò Visconti (milánsky vojvoda) |
Lu-ting čchiao, rieka Ta-tu, Lu-ting, provincia S’-čchuan, Čína | 100 | 1706 | reťazový visutý most, ručne kované reťaze | existuje dodnes | postavený za cisára Kchang-siho (Kchang-si). V roku 1935 počas Dlhého pochodu ním Mao Ce-tung previedol Čínsku robotnícko-roľnícku červenú armádu |
Schaffhausen Brücke, rieka Rýn, Schaffhausen, Švajčiarsko | 119 | 1756 – 1758 | vzperadlovo-vešadlový drevený most | na začiatku roka 1799 spálený na rozkaz francúzskeho vojvodu Andrého Massénu | staviteľ: Hans U. Grubenmann |
Spider Bridge, rieka Schuylkill, Philadelphia, Pennsylvánia, USA | 124 | 1816 | visutá lávka široká 0,5 m, prvýkrát boli použité laná z drôtov (6 drôtov s priemerom 9,5 mm), ktoré boli na jednej strane pripevnené o strom a na druhej strane o budovu | veľké množstvo ľadu a snehu spôsobilo v tom istom roku (1816) zrútenie | návrh: Josiah White a Erskine Hazard. Jedinú schému lávky urobil 15. júna 1816 do svojho denníka kapitán Joshua Watson |
Union Bridge, rieka Tweed, Berwick-upon-Tweed, Northumberland, Anglicko, Spojené kráľovstvo | 137 | 1819 – 1820 | visutý most, reťaze a nosník zo zvárkovej ocele | roku 1821 zničený víchricou | návrh: sir Samuel Brown, John Rennie |
Menai Bridge, úžina Menai strait, medzi Anglesey a Bangorom, Wales, Spojené kráľovstvo | 177 | 1826 | visutý most, reťaze z plochých prútov zo zvárkovej ocele, murované pylóny | v roku 1839 poškodený víchricou, v rokoch 1839, 1893 a 1939 rekonštruovaný, existuje dodnes | návrh: sir Thomas Telford |
Grand Pont Suspendu, rieka Saane, Fribourg, Fribourg, Švajčiarsko | 273 | 1832 – 1834 | visutý most, nosník zo zvárkovej ocele, 2 laná, každé má 1 056 drôtov s priemerom 3 mm, murované pylóny | v roku 1923 zničený | návrh: Joseph Chaley |
Wheeling Bridge, rieka Ohio, Wheeling, Západná Virgínia, USA | 308 | 1849 | visutý, laná z drôtov, murované pylóny | v roku 1854 zničený víchricou, obnovený, existuje dodnes | návrh: Charles Ellet Jr. |
Queenston-Lewiston Bridge, rieka Niagara, medzi Queenstonom, Ontário, Kanada, a Lewistonom, New York, USA | 318, podľa iných zdrojov 257 | 1851 | visutý, prvé lano natiahol parník | v roku 1861 zničený víchricou (podľa iných zdrojov roku 1854) | návrh: Edward W. Serrell, konštruktér: Thomas W. Griffith |
Roebling Bridge, rieka Ohio, medzi Cincinnati a Covingtonom, Kentucky, USA | 322 | 1856 – 1867 | visutý most zosilnený šikmými lanami, laná a mostovka z ocele, murované pylóny | existuje dodnes | návrh: John A. Roebling, Wilhelm Hildenbrand |
Niagara Clifton Bridge, rieka Niagara, medzi Niagara Falls, Niagara County, New York, USA, a Cliftonom, Ontário, Kanada | 386 | 1869 | visutý most zosilnený šikmými lanami, 12 lán, každé má 550 drôtov | v roku 1889 zničený pri búrke | návrh: Samuel Keefer |
Brooklyn Bridge, rieka East medzi Brooklynom a Manhattanom, New York, USA | 486 (1 054) | 1869 – 1883 | visutý cestno-železničný most zosilnený šikmými lanami, pevnosť v ťahu 1 100 MPa, murované pylóny, dĺžka: 283,7 + 486,6 + 283,7 m | v rokoch 1950 – 1952 ho zosilnil David B. Steinmann, existuje dodnes | návrh: John A. Roebling, Wilhelm Hildenbrand, Emily W. Roebling, Washington A. Roebling |
Forth Bridge, záliv Firth of Forth, Edinburgh, Škótsko, Spojené kráľovstvo | 521 + 521 (1 631) | 1883 – 1890 | železničný oceľový konzolový priehradový most, rozpätia 210,2 + 521,2 + 521,2 + 210,2 m, Siemensova-Martinova oceľ | v rokoch 1914 – 21 zosilnenie mostovky kvôli ťažším vlakom, odolá vetru do 66 m/s | návrh: sir John Fowler, sir Benjamin Baker |
Pont de Québec, Rieka sv. Vavrinca, Québec City, Kanada | 549, podľa iných zdrojov 863 | 1900 – 1910, 1917 – 1919 | oceľový konzolový priehradový most, dĺžka 157 + 549 + 157 m, niklom legovaná oceľ | pri havárii počas výstavby v roku 1907 celý most zničený, pri havárii v roku 1916 zničené stredné pole, 1919 otvorený | návrh: Theodore Cooper, návrh v roku 1917: Phelps Johson a George H. Duggan |
Ambassador Bridge, rieka Detroit, Detroit, Michigan, USA | 564,3 | 1927 – 1929 | oceľový visutý most, oceľové pylóny | existuje dodnes | návrh: Jonathan Jones, Leon S. Moisseiff |
George Washington Bridge, rieka Hudson, medzi Manhattanom, New York City, New York, a Fort Lee, New Jersey, USA | 1 067 (1 463) | 1927 – 1931 | oceľový visutý most, 4 laná s priemerom 0,914 m, pevnosť v ťahu 1 550 MPa, priehradový nosník 32,3 x 9,1 m, oceľové pylóny: 183 m, dĺžka: 186 + 1 067 + 198 m, výška nad hladinou: 65 m, 14 jazdných pruhov | v rokoch 1958 – 62 pridaná druhá úroveň mostovky, v roku 1965 narazilo do mosta osobné lietadlo, v roku 1978 – 79 betónová mostovka nahradená ortotropnou | hlavný inžinier: Othmar H. Ammann, inžinier: A. Dana, konzultanti: Leon S. Moisseiff, Daniel E. Moran, William H. Burr, George W. Goethals, architekt: Charles P. H. Gilbert |
Golden Gate Bridge, morská úžina Golden Gate, San Francisco, California, USA | 1 280 (1 966) | 1933 – 1937 | oceľový visutý most, 2 laná s priemerom 0,924 m, pevnosť v ťahu 1 517 MPa, priehradový nosník 27,4 x 7,6 m, oceľové pylóny: 227,4 m, dĺžka: 343 + 1 280 + 343 m, výška nad hladinou: 67 m, 6 jazdných pruhov | v rokoch 1954 – 55 zosilnený výstužný nosník, v rokoch 1972 – 76 výmena lana, v rokoch 1981 – 82 zvýšenie seizmickej odolnosti, v rokoch 1983 – 85 výmena mostovky | návrh: Charles A. Ellis, hlavný inžinier: Joseph B. Strauss, inžinieri konzultanti: Othmar H. Ammann, Leon S. Moisseiff, Ch. Derleth Jr., architekt: Irving F. Morrow |
Verrazano-Narrows Bridge, morská úžina Narrows, medzi mestskými časťami New Yorku Staten Island a Brooklyn, New York, USA | 1 298 (2 038) | 1959 – 1964 | oceľový visutý most, 2 úrovne, 4 laná s priemerom 0,914 m, priehradový nosník 31,4 x 7,3 m, oceľové pylóny: 210 m, dĺžka: 370 + 1 298 + 370 m, výška nad hladinou: 69 m, 12 jazdných pruhov | pomer vlastnej tiaže k úžitkovému záťaženiu je približne 10 : 1 a 20 : 1, v roku 1991 prešlo mostom 70 mil. vozidiel | návrh: Othmar H. Ammann, hlavný inžinier: Milton Brumer, inžinieri projektu: Herb Rothman, Frank L. Stahl, Ammann & Whitney |
Humber Bridge, rieka Humber, medzi Hessle, East Yorkshire, a Barton upon Humber, North Lincolnshire, pri Kingston upon Hull, Anglicko, Spojené kráľovstvo | 1 410 (2 220) | 1972 – 1981 | oceľový visutý most, 2 laná s priemerom 0,68 m, pevnosť v ťahu 1 540 MPa, aerodynamický nosník 28,5 x 4,5 m, šikmé cik-cak závesy, železobetónové pylóny: 155 m, dĺžka: 280 + 1 410 + 530 m, výška nad hladinou: 30 m, 4 jazdné pruhy | predpokladaná životnosť 120 rokov | návrh: sir Gilbert Roberts, Freeman, Fox & Partners |
most Akaši-Kaikjó (nazvaný aj Perlový most), morská úžina Akaši, medzi ostrovom Awadži a ostrovom Honšu (neďaleko mesta Kóbe) , Japonsko | 1 991 (3 911) | 1988 – 1998 | oceľový visutý most, 2 laná s priemerom 1,122 m, pevnosť v ťahu 1 800 MPa, priehradový nosník 35,5 x 14 m, pylón: 282,8 m, dĺžka: 960 + 1 991 + 960 m, výška nad hladinou: 65 m, 6 jazdných pruhov | v roku 1995 bolo mesto Kóbe neďaleko mosta (vtedy existovali iba pylóny a laná) zničené zemetrasením, 1 pylón sa posunul o 80 cm, čím sa zväčšilo plánované rozpätie | návrh: Honshu Shikoku Bridge Authority, most je dimenzovaný na 8,5 stupňa Richterovej stupnice a na rýchlosť vetra 80 m/s |
1915 Çanakkale, morská úžina Dardanely, medzi Gelibolu a Lapseki, Stredozemné more, Turecko | 2 023 (3 563 m s priľahlými viaduktmi 4 608 m) | 2017 – 2022 | oceľový visutý most, nosník 45,06 x 3,5 m, 2 laná, 2 pylóny, výška: 318 m, výška nad hladinou: 70 m, 2 x 3 jazdné pruhy | oceľové drôty sú dlhé 162-tisíc kilometrov, otvorený k 107. výročiu víťazstva v bitke o Gelibolu (Gallipoli) v roku 1915, preto je v názve mosta rok | návrh: COWI A/S a PEC (Pyunghwa Engineering Consultants in South Korea) – návrh káblov a prístupových mostov, nezávislí overovatelia návrhu: Arup a Aas-Jakobsen, montáž: Daelim, Limak, SK, Yapı Merkezi |
Mosty Slovenska
Na Slovensku je viac ako 20-tisíc mostov. Výnimočné slovenské mosty v rámci jednotlivých kategórií sú uvedené v tabuľke.
Most, prekážka, miesto |
Max. rozpätie v metroch (svetlosť oblúka v metroch) |
Materiál; účel | Rok otvorenia |
---|---|---|---|
Predpäté betónové mosty | |||
Most Lanfranconi cez rieku Dunaj, Bratislava | 174 | predpätý betón; cestný | 1981 |
Lužný most cez rieku Dunaj, Bratislava; súčasť súmostia na obchvate Bratislavy; dĺžka 130 + 170 + 130 m = 430 m; súmostie tvoria: východné predmostie cez Biskupické rameno, most cez Dunaj, most cez kajakársku dráhu, západné predmostie cez Jarovské rameno | 170 | predpätý betón; diaľničný | 2021 |
most cez rieku Orava, Dolný Kubín | 90 | predpätý betón; cestný | 1983 |
dva rovnobežné mosty cez rieku Váh, Sereď (druhý most bol otvorený v roku 1988) | 90 | predpätý betón; cestný | 1987 |
most cez rieku Nitra, Nové Zámky (smer Komoča) | 88,5 | predpätý betón; cestný | 1968 |
most cez rieku Morava na diaľnici D2 | 80 | predpätý betón; cestný | 1980 |
most cez rieku Malý Dunaj, Tomášov | 78 | predpätý betón; cestný | 1967 |
Priehradové mosty | |||
Prístavný most cez rieku Dunaj, Bratislava; s príjazdnými estakádami najdlhší most na Slovensku (2 582 m) | 204,8 | oceľ; diaľnično-železničný | 1983 1985 |
Starý most cez rieku Dunaj, Bratislava | 137,16 | oceľ; cestný s traťou pre električky | 2016 |
most cez rieku Dunaj, Medveďov | 133 | cestný | 1942 1973* |
most cez rieku Váh, Komárno | 115 | železobetón; cestný | 1913 1945† |
Most priateľstva cez rieku Dunaj, Komárno | 101,76 alebo 103,32 | oceľ; železničný | 1909 1954* |
most cez rameno rieky Dunaj, Medveďov | 102,6 | oceľ; cestný | 1960 |
Alžbetin most cez rieku Dunaj, Komárno | 102 | oceľ; cestný | 1892 1951* |
pôvodný Starý most cez rieku Dunaj, Bratislava (dva súbežné mosty na spoločných pilieroch) | 92,24 | oceľ; cestný, železničný | 1890 1946* |
most cez rieku Bodrog, Viničky | 92 | oceľ; cestný | |
Oblúkové mosty | |||
Most Apollo cez rieku Dunaj, Bratislava; najväčšie rozpätie oblúkového mosta na Slovensku | 231 | oceľ; cestný | 2005 |
most cez rieku Dunaj, Komárno | (112,5) | železobetón; železničný | 1955* |
dva súbežné mosty cez rieku Váh, v blízkosti Žiliny | 112 | Langerov trám; oceľ; železničný | 2000 |
most cez rieku Orava, Dlhá nad Oravou | 80 (78) | železobetón; cestný | 1924 1958* |
estakáda na diaľnici D1, medzi Studencom a Jablonovom | 80 | oceľ; diaľničný | 2007 |
Zavesené mosty, extradosové mosty, zavesené lávky | |||
zavesený Most SNP cez rieku Dunaj, Bratislava; dĺžka 431,8 m, výška pylónu 84,6 m; najväčšie rozpätie mosta na Slovensku | 303 | oceľ; cestný | 1972 |
zavesený Monoštorský most cez rieku Dunaj, Komárno; dĺžka 600 m, výška oceľového pylónu 118 m, najvyšší pylón na celom toku Dunaja | 252 | oceľ; cestný | 2020 |
extradosový most, mestská estakáda, Považská Bystrica, prvý diaľničný most na území Slovenska | 122 | predpätý betón; diaľničný | 2010 |
zavesená lávka Most slobody cez rieku Morava, Devínska Nová Ves (mestská časť Bratislavy); dĺžka 525 m | 120 | oceľ; cyklomost | 2012 |
extradosový most cez rieku Hron, medzi Žiarom nad Hronom a Ladomerskou Vieskou | 80 | predpätý betón; diaľničný | 2010 |
zavesená lávka cez rieku Hron, Žarnovica | 65 | oceľ | 2006 |
zavesená lávka cez rieku Váh, Stankovany | 60,4 | oceľ | 1992 |
Potrubné mosty, visuté lávky | |||
potrubný most s lávkou preklenujúci Zimný prístav v Bratislave; najväčšie rozpätie visutej mostnej konštrukcie na Slovensku | 156 | priestorovo predpätá konštrukcia; oceľ | 1965 |
visutá lávka cez rieku Orava, Dolný Kubín | 100 | priestorovo predpätá konštrukcia; oceľ | 1969 |
visutý cyklomost VysoMarch cez rieku Morava, medzi Vysokou pri Morave a Marcheggom; dĺžka 270 m, šírka 4 m | 80 | oceľ | 2022 |
visutá lávka cez rieku Hron, Voznica | 77,4 | oceľ | ? |
potrubný most cez rieku Váh, Rybárpole (mestská časť Ružomberka) | 75,9 | priestorovo predpätá konštrukcia; oceľ | 1965 |
Murované kamenné mosty | |||
oblúkový most cez rieku Hnilec, Gelnica; najväčšia svetlosť kamenného oblúka na Slovensku | (16,2) | v súčasnosti pre chodcov a cyklistov | 1845 |
oblúkový most cez zámockú vodnú priekopu, Holíč; dĺžka 54,7 m; kamenný most s murovaným tehlovým parapetom | (≈ 6) | prístupový most k Holíčskemu kaštieľu | 18. storočie |
most ponad dolinu Drozdovského potoka, Krásno nad Kysucou; dĺžka 53,4 m; najdlhší celokamenný most na Slovensku | (5,8) | potok preklenuje klenbou | 1897 |
Drevené mosty a lávky | |||
krytý most cez rieku Hornád, Kluknava; dĺžka 32 m; jediný, ktorý zostal z 25 mostov tohto typu existujúcich v roku 1925 | mnohokrát rekonštruovaný | 1832 | |
most cez rieku Malý Dunaj, Kolárovo; dĺžka 86 m; najdlhšia celodrevená lávka v Európe; pôvodne 62 m, predĺžený o 24 m | na bárkach | vedie k plávajúcemu vodnému mlynu | 1992, predĺženie 1997 |
krytá lávka cez rieku Orava, Dolný Kubín; dĺžka 102 m | 30 | spája historickú časť s novým sídliskom | 1994 |
Liatinové mosty | |||
prvý most, na odpadovom kanáli, Hronec; prvý liatinový most v strednej Európe; dĺžka 4,87 m, šírka 4,845 m, výška 1,31 m | 3,01 | slúžil 152 rokov do roku 1962 | 1810 |
druhý most, rieka Čierny Hron, Hronec; dĺžka 5 m, šírka 3,5 m | odstránený v roku 1942 | okolo 1810 | |
tretí most, rieka Masný potok, Hronec; dĺžka 10,2 m, šírka 4,9 m | v roku 1945 zničený nemeckým vojskom | 1815 | |
Mosty z hliníkovej zliatiny | |||
model lepeného mosta z hliníkovej zliatiny vystavený na Brnianskom veľtrhu; návrh Arpád Tesár | |||
Oceľové pohyblivé sklopné mosty | |||
dve protiľahlé sklopné ramená cez mŕtve rameno Dunaja, Komárno; dĺžka 25 m, cesta na ňom široká 7 m | priechodný prierez 44 m | preklenuje mŕtve rameno Dunaja | 1967 |
dve priľahlé sklopné ramená, súčasť hrádze Dunaja; Čunovo (mestská časť Bratislavy) | navigačný kanál 2 x 12,4 m | súčasť dunajskej hrádze | 1996, oprava 2009 |
* rok rekonštrukcie alebo prestavby po zničení v 2. svetovej vojne, † zničený v 2. svetovej vojne |