medonos

medonos, Melicytus — rod dvojklíčnolistových rastlín, čeľaď fialkovité. Vždyzelené alebo poloopadavé kry, príp. malé stromy pochádzajúce z Austrálie, Nového Zélandu a ostrovov v juhozápadnej časti Tichého oceánu. Majú hlboký rozkonárený koreňový systém, zvyčajne hustú rozkonárenú spleť niekedy tŕnitých konárov (mladé výhonky sú jemne páperisté, neskôr bradavičnaté), striedavé sediace alebo krátkostopkaté čiarkovité, kopijovité, elipsovité, vajcovité či podlhovasté zúbkaté, príp. celistvookrajové kožovité listy s nenápadnými prílistkami a drobné pravidelné jednopohlavné päťpočetné kvety s ohnutými korunnými lupienkami usporiadané vo zväzočkoch alebo jednotlivo pod listom, plod bobuľa.

Patrí sem 15 – 19 druhov, napr. zvyčajne tŕnitý 1,2 m vysoký ker Melicytus crassifolius (v niektorých botanických systémoch Hymenanthera crassifolia alebo Rhododendron chelseanum) s obrátene vajcovitými, do 2 cm dlhými listami, so žltými kvetmi a s vajcovitými fialovými plodmi, 1,5 m vysoký Melicytus dentatus (v niektorých botanických systémoch Hymenanthera banksii, Hymenanthera dentata alebo Solenantha spinosa) s podlhovastými, do 4 cm dlhými listami, so žltými, príp. zelenkastobielymi kvetmi a s guľovitými fialovými plodmi a tŕnitý 2 – 4 m vysoký ker medonos úzkolistý (Melicytus angustifolius, v niektorých botanických systémoch Hymenanthera angustifolia alebo Hymenanthera dentata varieta angustifolia) s čiarkovitými či kopijovitými 0,5 – 5 cm dlhými v zime fialovými listami, so žltkastým kvetmi s výraznou medovou vôňou a s guľovitými bielymi plodmi s fialovými škvrnami; pestujú sa ako okrasné rastliny.