Marth, Juraj

Marth, Juraj, 2. 8. 1939 Komárno – 14. 4. 2019 Bratislava — slovenský sochár – keramikár a dizajnér, významný predstaviteľ modernej slovenskej keramiky. V rokoch 1952 – 53 študoval súkromne u K. Harmosa v Komárne, 1954 – 58 keramiku na Strednej škole umeleckého priemyslu v Bratislave u T. Lugsa, E. Lugsovej a A. Ferdinandy a v rokoch 1959 – 64 keramiku na Vysokej škole umeleckopriemyslovej v Prahe u O. Eckerta. V rokoch 1964 – 66 pôsobil ako reštaurátor v Slovenskom ústave pamiatkovej starostlivosti (v súčasnosti Pamiatkový úrad Slovenskej republiky).

Zaoberal sa keramickým sochárstvom, monumentálnou tvorbou pre architektúru a dizajnom. Charakteristický je pre neho kultivovaný prejav, dizajnérsky prístup a precízne remeselné spracovanie. Jeho diela majú harmonický, v niektorých prípadoch lyrický charakter. V sochárskej tvorbe i dizajne uplatňoval tie isté princípy: abstraktné (geometrické i organické) tvaroslovie, štruktúrovanie povrchov nízkym reliéfom, vrstvenie a multiplikovanie motívov, akcent založený na rafinovanom detaile. Výrazným kompozičným prvkom jeho diel je dynamický pohyb a jeho konštruovanie. Veľký dôraz kládol aj na celkové farebné vyznenie, uprednostňoval rafinovanú tlmenú farebnosť.

Po počiatočných experimentoch s figurálnymi motívmi a s expresívnym uplatnením maľby v keramike prešiel ku geometrickým a organickým formám. V 2. polovici 60. rokov 20. stor. vytváral série ručne modelovaných keramických nádob (fliaš), štruktúrovaných nízkym reliéfom. Ich zväčša kubické formy, ktorými sa vzdialil tradičnému poňatiu keramiky (formy točené na kruhu), boli v súdobej slovenskej keramike (resp. úžitkovom umení na Slovensku) priekopnícke. Marthova snaha o moderný keramický dizajn nenašla uplatnenie vo výrobe (vzhľadom na nedostatočné výrobno-technologické podmienky), niektoré návrhy realizoval v menších sériách až v 90. rokoch 20. stor. Na tieto diela nadviazal v tvorbe pre architektúru od konca 60. rokov 20. stor. (séria svietidiel a fontána v Galérii Ľ. Fullu v Ružomberku, koniec 60. rokov 20. stor.) i vo voľnej sochárskej tvorbe. Koncom 70. rokov a v 1. polovici 80. rokov 20. stor. dospel k abstrahovaným figuratívnym formám, ktoré majú totemický charakter a evokujú drobnú architektúru (božie muky).

Vytvoril okolo 60 monumentálnych keramických diel (reliéfov i voľných sôch). Pri ich koncipovaní i umiestňovaní priamo spolupracoval s architektom (napr. Ľ. Jendrejákom, V. Šišolákom a i.), čo sa prejavilo v celkovom harmonickom vyznení diela v architektúre. Niektoré z nich realizoval aj v zahraničí, napr. keramický obklad budovy bývalého československého veľvyslanectva v Ulanbátare (1983) či keramický reliéf v átriu bývalého československého veľvyslanectva v Bonne (1986). Niekoľko výnimočných monumentálnych diel sa mu podarilo realizovať aj po roku 1989, keď nebola takáto tvorba stimulovaná štátom (napr. keramický reliéf v príletovej hale Letiska M. R. Štefánika v Bratislave, 1993). V jeho monumentálnej tvorbe počas 70. – 80. rokov prevládla geometrizujúca štylizácia. V niektorých dielach sa objavujú aj konkrétne motívy vo forme detailov. Osobitne ide o sériu diel, v ktorých fotografie špeciálnym spôsobom aplikoval na keramických glazúrovaných povrchoch (spolupracoval s P. Janekom). Spojenie dizajnu so sochárskou tvorbou sa výraznejšie prejavilo v monumentálnych keramických obkladoch architektúry (napr. reliéfny keramický obklad administratívnej budovy v Žiline s architektkou V. Meckovou, 1986 – 87).

Venoval sa aj kresbe a maľbe pastelom. V roku 1989 bol jeden z iniciátorov Medzinárodného keramického sympózia v Tomášovciach, 1990 spoluzakladateľ Združenia keramikov Slovenska. Bol nositeľom viacerých ocenení.