maniok

maniok, Manihot — rod dvojklíčnolistových rastlín, čeľaď mliečnikovité. Vždyzelené alebo opadavé jedno-, zriedkavo dvojdomé stromy, kry alebo byliny pochádzajúce z tropických oblastí Ameriky. Majú koreňové hľuzy, vzpriamené rozkonárené, na báze drevnatejúce stonky s jazvami po odpadnutých listoch, striedavé dlaňovito laločnaté alebo dlaňovito strihané (najvrchnejšie niekedy takmer celistvé) dlhostopkaté listy s prílistkami a žlté, zelenkasté, ružové, červenkasté alebo purpurovočervené jednopohlavné päťpočetné zvončekovité kvety bez koruny (len s päťpočetným korunovitým kalichom) usporiadané v koncových alebo v pazušných strapcovitých či metlinovitých súkvetiach (piestikové kvety sú na báze súkvetia a tyčinkové kvety v hornej časti), plod trojpuzdrová tobolka; v pletivách majú mliečnice, preto pri poranení ronia biele mlieko.

Patrí sem okolo 100 druhov, napr. veľmi stará kultúrna rastlina pochádzajúca z Južnej Ameriky, 1,5 – 5 m vysoký riedko rozkonárený jednodomý ker maniok jedlý (Manihot esculenta, v niektorých botanických systémoch Manihot dulcis, Manihot edulis, Jathropa dulcis, Jathropa manihot, Jathropa stipulata, Janipha manihot alebo Mandioca dulcis) so stonkami s priemerom 2 – 7 cm, s dlaňovito strihanými tmavozelenými, žltozelenými alebo červenkastými listami, v obryse s priemerom 20 cm a s 5 – 9 obrátene kopijovitými až úzko elipsovitými, na vrchole dlho končistými lalokmi (segmentmi), so svetložltými alebo ružovými kvetmi (piestikové kvety s priemerom 10 mm a s voľným okvetím, tyčinkové s priemerom 7 mm a so zrasteným, vnútri chlpatým okvetím) usporiadanými v 5 – 8 cm dlhých strapcoch a s elipsoidným plodom so 6 pozdĺžnymi krídlami, ktorý sa zvyčajne v tropických a subtropických oblastiach (napr. Afriky a Ázie) pestuje najmä pre valcovité alebo vretenovité mäsité, na povrchu ružové až tmavohnedé, vnútri biele a do 90 cm dlhé koreňové hľuzy s hmotnosťou do 2 kg (hovorovo kasava, tapiok alebo tapioka), obsahujúce okolo 60 % vody, okolo 35 % škrobu, z ďalších látok najmä vápnik, fosfor, vitamín C a betakarotén; hľuzy sú základnou potravinou a krmovinou (pre obsah kyseliny kyanovodíkovej sa môžu konzumovať až po tepelnej úprave, napr. sa varia alebo melú na múku na pečenie), mladé stonky sa konzumujú ako zelenina.