majorán

majorán, Origanum — rod dvojklíčnolistových rastlín, čeľaď hluchavkovité. Jednoročné, dvojročné alebo trváce byliny či polokry pochádzajúce z Európy, mierneho pásma Ázie a zo severnej Afriky. Majú plazivé drevnaté podzemky, priame alebo vystúpavé stonky, celistvookrajové protistojné široko elipsovité, podlhovasto vajcovité alebo obrátene vajcovité listy a drobné obojpohlavné kvety s pyskovitou korunou usporiadané v strapcovitých súkvetiach, plod tvrdka.

Patrí sem približne 55 druhov, napr. 20 – 80 cm vysoký majorán záhradný (Origanum majorana, v starších botanických systémoch Majorana hortensis alebo Majorana vulgaris, hovorovo majoránka; veľmi podobný druhu Origanum vulgare, → pamajorán), pochádzajúci z Cypru a Turecka. Má tenkú, pevnú, bohato rozkonárenú sivozelenú až belavú stonku, podlhovasto vajcovité alebo obrátene vajcovité plstnaté sivozelené listy a sediace biele alebo ružovkasté stopkaté kvety s jednopyskovitým 2 mm dlhým kalichom a s dvojpyskovitou 3 – 4 mm dlhou korunou usporiadané v hustých hlávkovitých, navzájom oddialených vrcholových strapcoch v pazuchách listov, plod bledohnedá tvrdka s priemerom okolo 1 mm; už od staroveku známy ako kultúrna rastlina, v súčasnosti sa pestuje pre výrazne aromatickú vňať používanú po vysušení ako korenina alebo v ľudovom liečiteľstve vo forme čajoviny proti kŕčom, plynatosti, nádche, bolestiam hlavy a pri žalúdočných problémoch. Niektoré druhy a odrody majoránu sa pre ozdobné listy pestujú ako okrasné rastliny.