mahagónovník

mahagónovník, Swietenia — rod dvojklíčnolistových rastlín, čeľaď meliovité. Jednodomé alebo dvojdomé vždyzelené, opadavé alebo poloopadavé 20 – 60 m vysoké stromy pochádzajúce z Ameriky. Majú krátky kmeň s priemerom 80 – 100 cm, na báze s krátkymi opornými koreňmi, veľkú guľovitú korunu, tmavosivú alebo hnedočiernu, pozdĺžne rozpukanú (pri starších stromoch olupujúcu sa) kôru, striedavé, špirálovito usporiadané stopkaté listy bez prílistkov (s listovými čepeľami s protistojnými celistvookrajovými lístkami, zvyčajne párnoperovito, veľmi zriedkavo nepárnoperovito zloženými) a jednopohlavné štvorpočetné alebo päťpočetné kvety usporiadané v pazušných alebo v takmer koncových metlinovitých súkvetiach (tyčinkové kvety majú sterilný piestik, piestikové kvety sterilné tyčinky), plod drevnatá podlhovastá alebo vajcovitá sivohnedá, príp. tmavohnedá tobolka s priemerom 40 cm a približne so 70 7 – 12 cm dlhými krídlatými semenami; pre cenné veľmi tvrdé, zvyčajne červenohnedé drevo používané napr. na výrobu nábytku alebo hudobných nástrojov sa pestuje na plantážach v tropických oblastiach po celom svete, príp. aj v parkoch ako okrasná rastlina prečisťujúca vzduch.

Patria sem tri ohrozené druhy (v súčasnosti pod ochranou Dohovoru o medzinárodnom obchode s ohrozenými druhmi voľne žijúcich živočíchov a rastlín, CITES): z Mexika, zo Strednej Ameriky, z Bolívie a Brazílie pochádzajúci do 60 m vysoký mahagónovník veľkolistý (Swietenia macrophylla, v niektorých botanických systémoch napr. Swietenia belizensis, Swietenia tessmannii a Swietenia candollei) s rovným kmeňom so štíhlymi červenohnedými konármi s jemnými lenticelami, s 12 – 45 cm dlhými listami s 3 – 6 pármi stopkatých asymetrických podlhovastovajcovitých alebo vajcovitokopijovitých lístkov, so žltkastozelenými kvetmi a s 10 – 15 cm dlhými plodmi, extrakt zo semien alebo z kôry sa používa v tradičnej medicíne (napr. na liečenie poranení, vysokého krvného tlaku, cukrovky, malárie a na utíšenie bolesti), z južnej Floridy a z Karibiku pochádzajúci 30 – 35 m vysoký mahagónovník pravý (Swietenia mahagoni, v niektorých botanických systémoch Cedrela mahagoni alebo Swietenia acutifolia; hovorovo americký alebo pravý mahagón) s valcovitým kmeňom so svetlohnedou rozpukanou kôrou a s tenkými svetločervenohnedými konármi s lenticelami, s 12 – 25 cm dlhými listami s 2 – 5 pármi stopkatých vajcovitokopijovitých, elipsovitovajcovitých alebo kosákovitých lístkov (spočiatku sú krvavočervené, rastom sa menia na jasnosvetlozelené a dozrievaním tmavnú), so žltkastozelenými kvetmi a s 5 – 10 cm dlhými plodmi, a zo západného a južného Mexika pochádzajúci 15 – 20 m vysoký mahagónovník nízky (Swietenia humilis, v niektorých botanických systémoch Swietenia multijuga, Swietenia bijuga alebo Swietenia cirrhara) so zvyčajne skriveným kmeňom s priemerom 30 – 50 cm, so 14 – 22 cm dlhými listami s 3 – 6 pármi sediacich alebo takmer sediacich jemne asymetrických vajcovitých alebo elipsovitovajcovitých lístkov nakopených na koncoch konárov, so žltozelenými alebo žltými kvetmi (tyčinkové aj piestikové sú veľmi podobné) a s 8 – 15 cm dlhým sivohnedým plodom, kôra a semená obsahujú jedovatý alkaloid. Všetky tri druhy sa môžu krížiť, napr. na plantážach krížením mahagonóvníka veľkolistého a mahagónovníka pravého vznikol kríženec Swietenia × aubrevilleana.