maďarská vyžla

maďarská vyžla — plemeno psa zo skupiny stavačov, ktoré vzniklo krížením tureckých poľovných plemien so stredoeurópskymi formami stavačov. Pochádza zo 16. storočia z územia dnešného Maďarska; v niektorej kynologickej literatúre maďarský stavač. Začiatkom 20. storočia takmer zaniklo, v roku 1936 bolo uznané Medzinárodnou kynologickou federáciou. Známe sú dva typy: krátkosrstá maďarská vyžla (synonymum krátkosrstý maďarský stavač, s krátkou, hrubou, hustou, rovnou a lesklou srsťou bez podsady) a drôtosrstá maďarská vyžla (synonymum dlhosrstý maďarský stavač, s 2 – 4 cm dlhou, drsnou, silnou krycou srsťou s podsadou); obidva typy majú svoj vlastný plemenný štandard (líšia sa len typom žltohnedej až červenohnedej srsti).

Má ušľachtilú hlavu s pomerne širokou lebkou, silné čeľuste, tmavohnedý ňucháč, oválne oči (vždy tmavšie ako farba srsti), stredne dlhé zaoblené, stredne vysoko posadené visiace jemne osrstené uši, stredne dlhý mierne klenutý svalnatý krk, krátky chrbát s výrazným kohútikom a s rovnou líniou chrbta, dlhý hlboký hrudník, výrazné predhrudie, mierne vtiahnuté brucho, široké silné bedrá, rovné predné nohy s výrazne dozadu položenými lopatkami, dlhé, mierne zauhlené zadné nohy s okrúhlymi labami s pazúrmi tmavšími ako srsť a visiaci, v pohybe vodorovne nesený chvost. Výška psa v kohútiku 58 – 64 cm, suky 53 – 60 cm, hmotnosť 25 – 35 kg. Energický, výnimočne oddaný, inteligentný pes citlivo reagujúci na výcvik, vďaka vynikajúcemu čuchu sa používa najmä ako poľovný (najmä na lov vtákov, ktoré dokáže vyňuchať, a má vrodenú ochotu aportovať) a výstavný pes (predovšetkým v USA).